Charakteristické záväzky špirituality MKH

Collevalenza, jún 2000

Špiritualitu Mariánskeho kňazského hnutia charakterizujú tri záväzky:
                1. zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie,
                2. jednota s pápežom a Cirkvou s ním zjednotenou,
                3. viesť veriacich k životu oddanosti Panne Márii.

 

 

 

1.záväzok: Zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie

Prežívame ťažké, neisté a bolestné časy. Človek, ktorý technickým a vedeckým pokrokom vyrástol do obrovských rozmerov, postavil na miesto Boha seba a vytvoril novú civilizáciu bez Boha.

Toto radikálne odmietnutie Boha je však samo ozajstným trestom pre dnešnú spoločnosť. Keďže Boh je Spasiteľom a Ježiš Kristus jediným Vykupiteľom človeka, môže sa dnešné ľudstvo zachrániť len za podmienky, že sa vráti k Bohu. Ináč sa vrhá do nebezpečenstva, že sa vlastnými rukami zničí. Ale ako sa môže zachrániť, keď tvrdošijne pokračuje v odmietaní Boha, ktorý jediný ho môže zachrániť?

Tu nastupuje materská úloha Márie. Aby nás Mária mohla zachrániť, chce sa stať cestou návratu ľudstva k Pánovi. Koná najrôznejšími spôsobmi a na tomto návrate si dá veľmi záležať. Práve v tom je vysvetlenie toľkých jej mimoriadnych prejavov, ktorých je dnes tak veľa - chce, aby sme pochopili, že nebeská Matka je prítomná a koná uprostred svojich detí.

Chce konať osobne, ale nie priamo. Môže konať prostredníctvom svojich detí, ktoré sa zasvätili jej Nepoškvrnenému Srdcu a ktoré sa jej celkom zverili, takže v nich môže žiť a pôsobiť ona sama.

Chce konať predovšetkým prostredníctvom kňazov, pretože to sú jej najmilší synovia.

Typické pre špiritualitu Mariánskeho kňazského hnutia je neformulovať náuku zasvätenia, tá je napokon už v Cirkvi známa, ale skôr podnecovať, aby sa zasvätenie prakticky uskutočňovalo v dennom živote a tak sa prežívala jeho skúsenosť.

Cieľom cesty zasvätenia, ktoré sa požaduje ako prvý záväzok v MKH, je: nechať Máriu, aby v nás žila a pôsobila.

"Chcem milovať vaším srdcom, pozerať sa vašimi očami, potešovať a povzbudzovať vašimi ústami, pomáhať vašimi rukami, chodiť vašimi nohami, sledovať vaše zakrvavené stopy a trpieť vaším ukrižovaným telom." (1. júla 1981.)

Teraz môžeme pochopiť, prečo Panna Mária žiada zasvätenie sa jej Nepoškvrnenému Srdcu od toho, kto chce patriť k jej šíku. Ona sama chce žiť a pôsobiť vo svojich zasvätených synoch, aby sa stali výrazom jej bolesti a jej materinskej lásky a aby pracovali neúnavne, pokým neprivedú všetkých ľudí k Bohu. Tak bude môcť dnešné ľudstvo dosiahnuť záchranu na ceste Máriinej materskej lásky, ktorá sa stáva prieplavom, cez ktorý môže ku všetkým preniknúť Ježišova milosrdná láska.

Zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie je určené jedine k posväteniu sveta, t. j. k plnému návratu sveta k dokonalej oslave Pána. Tak potom pochopíme, prečo pápež Ján Pavol II. vidí v úkone zasvätenia a oddania sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie najúčinnejší prostriedok na dosiahnutie daru Božieho milosrdenstva pre Cirkev a pre celé ľudstvo (Dives in Misericordia 15).

Vatikán, 25.3.1984 - Zasvätnie sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie

A tak si možno vysvetliť hlboký význam gesta jeho osobného zasvätenia - ktoré niektorí ľudia často kritizujú - ktoré však pápež stále opakuje s horlivosťou a vnútornou radosťou.

Potom porozumieme tomu, čo robí vo všetkých častiach sveta, keď počas svojich častých apoštolských ciest navštevuje najslávnejšie svätyne, aby v nich zasvätil Nepoškvrnenému Srdcu miestne cirkvi tých krajín, v ktorých sa práve nachádza.

Hlbokým dôvodom pre to je, že pápež vidí v zasvätení Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie najúčinnejší prostriedok, ako pre súčasný svet dosiahnuť vzácny dar milosrdnej Ježišovej lásky:

"...Ó, ako hlboko pociťujeme potrebu zasvätenia pre ľudstvo a svet - pre súčasný svet! ... Ó, ako nás bolí preto všetko to, čo v Cirkvi i v nás samých sa stavia proti svätosti a zasväteniu!... Nech sú požehnané všetky duše, ktoré počúvajú volanie večnej Lásky. Nech sú požehnaní všetci tí, ktorí deň čo deň s nevyčerpateľnou veľkodušnosťou prijímajú tvoju výzvu, Matka, aby konali, čo chce tvoj Ježiš, a vydávajú Cirkvi a svetu tiché a radostné svedectvo života, inšpirovaného evanjeliom!" (Zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré vykonal Ján Pavol II. vo Fatime dňa 13. mája 1982.)

 

2.záväzok: Jednota s pápežom a s Cirkvou s ním zjednotenou

Vatikán, 19.12.1994
Vatikán, 19.12.1994: Na 30. výročí vysviacky don Gobbi koncelebruje so Sv.Otcom Jánom Pavlom II. v jeho súkromnej kaplnke

Cirkev je božská i ľudská a vo svojej ľudskej stránke je krehká a hriešna a teda potrebuje konať pokánie.

Cirkev je svetlom sveta, "lumen gentium" (svetlo národov), avšak zlá sveta, v ktorom žije, sa stávajú chorobami, ktoré postihujú ľudskú stránku Cirkvi. To dokazujú už takmer dve tisícročia jej dejín.

Dnes žije Cirkev vo svete, ktorý si vytvoril novú zosvetštenú civilizáciu. Svetský duch - sekularizmus - vstúpil do jej vnútra a zapríčinil tak stav veľkého utrpenia a krízy, v ktorej sa Cirkev nachádza. Je to povestný "satanov dym", o ktorom hovoril v blahej pamäti pápež Pavol VI..

Sekularizmus sa na intelektuálnej úrovni stáva "racionalizmom" a na úrovni života sa stáva "naturalizmom".

Z racionalizmu vyplýva tendencia všetky Božie tajomstvá a poklad zjavenej pravdy vysvetľovať ľudským spôsobom a tak sa často popierajú základné dogmy viery a šíria sa najťažšie bludy skrytým a dvojzmyselným spôsobom. Tieto bludy sa často vyučujú i na katolíckych školách a zo Svätého písma, dokonca z Ježišovho evanjelia, ostáva len málo alebo aj nič. "Zostavili ste si svoje evanjelium, svojimi slovami" (25. septembra 1976.)

A naturalizmus je príčinou, že je dnes zvykom prikladať veľký význam vlastnému osobnému pôsobeniu, efektu a vlastnému programu v apoštolskej činnosti a zabúda sa, že prvotnou hodnotou je Božia milosť a že dušou každého apoštolátu má byť vnútorný život v spojení s Kristom, to jest život modlitby.

Vatikán, 21.12.1995
Vatikán, 21.12.1995: Na súkromnej audiencii
u Sv.Otca Jána Pavla II.

Vatikán, audiencia 12.3.1994
Vatikán, 12.3.1994: Sv.Otec Ján Pavol II.
počúva o pôsobení MKH na Slovensku

Odtiaľ začína postupná strata vedomia hriechu ako zla a zanedbávanie sviatosti zmierenia, čo sa dnes rozšírilo v celej Cirkvi. Proti týmto bludom, ktoré ohrozujú neporušenosť viery zákerným a nebezpečným spôsobom sa jasne vyslovil kardinál Jozef Ratzinger, prefekt kongregácie pre náuku viery, vo svojom známom interview publikovanom v knihe "Rapporto sulla fede" (Správa o viere). Aj učiteľský úrad pápeža sa často vyjadruje k tomuto problému rázne a naliehavo.

A tak sa prirodzene naskytne otázka: Ako je to možné, že sa Cirkvi dosiaľ nepodarilo dostať sa z tejto hlbokej krízy viery?

To, že sa Cirkev ešte stále nachádza v kríze, je dôsledkom jej vnútornej nejednoty. Pre túto nejednotu neposlúchajú a nenasledujú všetci to, čo pápež z moci svojho učiteľského úradu vyhlasuje.

Mária dostala pre Cirkev veľkého pápeža, zasväteného jej Nepoškvrnenému Srdcu, ktorého ona sama vedie po všetkých cestách sveta, aby šíril svetlo Kristovo a svetlo jeho evanjelia o spáse a aby posilňoval vo viere všetkých - pastierov aj im zverené stádo. Okolo pápeža je však často veľké prázdno: jeho učiteľský úrad nepodporuje celá Cirkev a jeho slovo padá často na púšť.

A predsa obnova Cirkvi sa môže uskutočniť jedine jej vnútornou jednotou. Cesta, po ktorej treba ísť, je preto cesta jednoty všetkých biskupov, kňazov i veriacich s pápežom.

To vysvetľuje hlboký dôvod druhého záväzku Mariánskeho kňazského hnutia. Mária žiada, aby sme dnes pre všetkých boli príkladom tejto jednoty. Príkladom lásky k pápežovi, príkladom v modlitbe a utrpení za neho, v počúvaní a šírení jeho učiteľského úradu a zvlášť v poslušnosti voči nemu vždy a vo všetkom. Mária chce, aby sa medzi kňazov vrátilo pokorné a statočné cvičenie v čnosti poslušnosti.

Prirodzene poslušnosť voči pápežovi, ktorá je východiskovým bodom k spojeniu s biskupom, zahrňuje i spojenie v poslušnosti s pastierom vlastnej diecézy a s vlastnými predstavenými.

 

 

3.záväzok: Privádzať veriacich k veľkej dôvere v Pannu Máriu

Mexiko, 1994

Aj rehoľníci a veriaci sú povolaní, aby boli súčasťou tohto hnutia. Tretí záväzok kňaza MKH spočíva práve v tom, aby priviedol k zasväteniu sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie veriacich, ktorí sú zverení do jeho starostlivosti.

"...Avšak títo kňazi musia teraz začať konať; ich prostredníctvom chcem sa vrátiť do stredu svojich veriacich, pretože si chcem z nich okolo svojich kňazov utvoriť nepremožiteľné vojsko..." (1. novembra 1973.)

To je vysvetlenie, prečo MKH, ktoré vzniklo predovšetkým pre kňazov, sa tak naširoko otvára svetu laikov a tak dáva vznik Mariánskemu hnutiu.

Mariánske hnutie

Je určené pre všetkých rehoľníkov nekňazov a pre veriacich, ktorí sa zaväzujú žiť život zasvätený Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v pokojnom spoločenstve so svojimi kňazmi a svojimi biskupmi.

Šaštín, 29.4.2000

Jarovnica, nov.1999Jarovnica, nov.1999
Večeradlo rómskych veriacich v Jarovnici