Mariánske kňazské hnutie

Mariánske kňazské hnutie sa začalo na Slovensku šíriť už v sedemdesiatych rokoch vďaka "modrej knihe", ktorá sa k nám dostávala v rôznych prekladoch - v nemčine, francúzštine, neskôr v češtine... Mnohí knihu, či jej časti, prekladali a rozmnožovali prepisovaním. Zároveň vznikali na Slovensku i prvé večeradlá.

Že i napriek prenasledovaniu a represiám, zhabaniu samizdatovo vydanej literatúry, ba i zatýkaniu, Hnutie na Slovensku žilo a bolo tvorivou súčasťou Cirkvi i počas totality, je jasný dôkaz pôsobenia a ochrany Matky Božej, ktorá prisľúbila, že si bude toto svoje dielo chrániť.

"Z tohto miesta žehnám spolu s Rakúskom a Nemeckom blízke krajiny, ktoré ešte trpia pod jarmom veľkého otroctva a oznamujem vám dnes, že je blízko chvíľa ich oslobodenia." Viedeň, 31. augusta 1988

Don Gobbi prijíma kyticu kvetov od sestričky Bernadety Pánčiovej, zakladateľky Rodiny Nepoškvrnenej. Vedľa nej na vozíčku vidno Dr.Júliusa Slaného.

Po získaní slobody začalo i Hnutie so svojou činnosťou naplno. Nemožno túto činnosť však merať kritériom počtu zorganizovaných podujatí, množstva účastníkov, či výšky nákladu vydanej literatúry. To hlavné je nezmerateľné - viesť ľudí, aby sa v dôvere odovzdali Matke Božej, nachádzali v jej Nepoškvrnenom Srdci svoje útočište a z tejto záhrady pokoja a lásky vychádzali do sveta byť apoštolmi tejto doby.

Pád "železnej opony" umožnil naviazať kontakt s medzinárodným centrom MKH, s jeho zakladateľom donom Stefanom Gobbim. Už v septembri 1991 navštívil don Gobbi Slovensko, pričom sa stretol s biskupmi, kňazmi a množstvom veriacich na významných pútnických miestach: na Mariánskej hore v Levoči, v Ľutine - hlavnom pútnickom mieste gréckokatolíkov, na Starých Horách a napokon v Šaštíne.

"Dnes, môj najmilší syn, na sviatok uctievania mena tvojej nebeskej Matky, končí tvoja cesta, tak mimoriadna na milosti, veľkým večeradlom, ktoré uskutočňuješ pre kňazov a veriacich v tejto veľkej národnej svätyni, venovanej spomienke mojich bolestí.
Videl si všade tak veľkodušnú odpoveď zo strany všetkých na moju prosbu o modlitbu a zasvätenie.
Predovšetkým si užasol, pretože si sem prišiel prvý raz a našiel si moje Mariánske kňazské hnutie tak rozšírené, prijímané a nasledované.
Toto je len moje dielo, ktoré ja sama rozširujem do každej časti sveta. Pretože toto je doba môjho triumfu, môjho víťazstva a vašej spásy. (...)
Z tejto mojej svätyne s láskou pozerám na tie národy, ktoré si zachovali sviatok mena vašej nebeskej Matky a sľubujem im moju zvláštnu a materskú ochranu.
Zvlášť požehnávam túto slovenskú zem, kde som tak milovaná, uctievaná a stále viac oslavovaná." Šaštín, 12. septembra 1991

Túto svoju návštevu znovu zopakoval po piatich rokoch, v septembri 1996, kedy navštívil každú diecézu Slovenska: Rajecká Lesná (nitrianska diecéza), Levoča (spišská diecéza), Prešov (gréckokatolícka diecéza), Košice, Rožňava, Zvolen (banskobystrická diecéza) a napokon Bratislava.

Celoslovenské večeradlá nabrali v slobode i nový rozmer. Okrem kňazov, prichádzajú na ne stovky veriacich; a je potešiteľné, že toto stretnutie modlitby je vždy v spojení s miestnym biskupom.

Okrem celoslovenských večeradiel sa veriaci, či už sami, ale i so svojimi duchovnými, schádzajú v rodinných i farských večeradlách. Taktiež sa konajú i diecézne večeradlá, kde sa kňazi a veriaci spolu so svojím biskupom zasväcujú Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

“Požehnávam tento malý národ, ktorý v týchto dňoch dal môjmu Nepoškvrnenému Srdcu toľkú radosť a potešenie.
Videl si, môj malý syn, s akým nadšením kňazi a veriaci odpovedali na moje pozvanie k účasti vo večeradlách: Koľké milosti zostúpili na mnohých synov tohto národa, v ktorom nebeská Matka dostala jednu z najväčších odpovedí na pozvanie patriť ku Mariánskemu kňazskému hnutiu a stať sa tak súčasťou víťazného šíku mojich malých detí.” Bratislava, 8. septembra 1996