Čo je Mariánske kňazské hnutie
San Marino, 1.7.1995: Exercície formou večeradla
s kardinálom, apošt.nunciom, 20 biskupmi a 300 kňazmi MKH
MKH je malé semienko, zasadené Pannou Márie do záhrady Cirkvi. Veľmi rýchle vyrástlo na veľký strom, ktorý rozprestrel svoje konáre do všetkých častí sveta.
Je to dielo lásky, ktorému Máriino Nepoškvrnené Srdce dalo dnes vzniknúť v Cirkvi, aby tak pomáhala všetkým svojim deťom prežívať strastiplné časy očisty s dôverou a detinskou nádejou. V tejto dobe vážnych nebezpečenstiev prichádza Matka Božia, aby pomáhala predovšetkým kňazom, synom svojej veľkej materskej lásky. V tomto diele samozrejme používa nástroje: zvlášť si vyvolila kňaza Stefana Gobbiho.
Prečo? Na jednej strane "modrej knihy" je toto vysvetlenie: "Vyvolila som si teba, pretože si ten najneschopnejší nástroj; tak nikto nebude môcť hovoriť, že je to tvoje dielo. MKH musí zostať výhradne mojím dielom. Tvojou slabosťou ukážem svoju silu, tvojou ničotou ukážem svoju moc." (16. júla 1973.)
MKH nie je teda nejakým spolkom, so stanovami a vedúcimi funkcionármi. Je to niečo nehmatateľné, ale napriek tomu silné a živé, ako býva to, čo dáva Boh. Hlavným cieľom Hnutia je žiť zasvätenie Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Zveriť sa Márii znamená pre kňaza brať svedomitejšie svoje zasvätenie, ktoré sme učinili Bohu v deň svojho krstu a kňazského svätenia.
MKH sa stáva skutočnosťou nie v číslach, zvučných menách, v účinnej organizácii, ale v miere, do akej počúvame Pannu Máriu a spolupracujeme na diele Ducha Svätého na chválu Najsvätejšej Trojice.
Vatikán, 8.10.2000: Zasvätenie nového
tisícročia Panne Márii pred sochou z Fatimy
K duchu Hnutia patrí ten, kto - či zapísaný alebo nezapísaný - sa zasvätí Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu, snaží sa toto zasvätenie dôsledne žiť, pracuje v poslušnosti a na prospech Cirkvi a pomáha i veriacim žiť v tejto oddanosti Matke Božej.
Hnutie prijíma všetkých kňazov, diecéznych i rehoľných, bez rozdielu veku a postavenia. Prihlasujú sa doňho kňazi mierni i horiaci horlivosťou, takisto ako zatrpknutí negatívnymi skúsenosťami osobnými alebo v apoštoláte. Srdce Matky Božej je otvorené všetkým jej synom. Jej ruky zhromažďujú a zjednocujú kňazov bez posudzovania a uprednostňovania.
Mária nedáva pri voľbe nikomu prednosť, ale rozhodne sa obracia ku všetkým: "Čo ti oznamujem, syn môj, nie je určené len pre teba, ale pre všetkých mojich synov kňazov, ktorých ja zvlášť milujem." (29. augusta 1973.) - Voľba sa uskutočňuje zo strany tých, ktorí prijímajú jej materskú výzvu.
Kto chce pristúpiť k Hnutiu a byť informovaný o jeho činnosti, nech sa prihlási národnému či oblastnému ústrediu, alebo - ak tieto ešte neexistujú - nech sa písomne prihlási do Talianska.
Takáto prihláška by však bola bezcenná, keby chýbala vnútorná účasť a ešte viac: stála vôľa žiť - a pomáhať iným žiť - zasvätenie Panne Márii.
Je vhodné pripomenúť, že Matka Božia, keď hovorí o svojich milovaných synoch, neobracia sa len k tým, ktorí sa oficiálne prihlásili do MKH, ale ku všetkým biskupom a kňazom, ktorí sa jej zasvätili a snažia sa žiť ako jej zasvätení.
Záväzok úplného zasvätenia Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu dáva kňazom hlboký pocit dôvery a radosti. Dáva veriť v konkrétnych situáciách, že Panna Mária je stále nablízku pripravená nám pomôcť tak, ako by to urobila každá mama - ba ešte lepšie než ona. Vyvoláva pocit istoty i uprostred osobných bolestí a neistôt dní, ktoré prežívame.
Tak prichádzame k jadru evanjeliového posolstva, k viere v Božiu Prozreteľnosť, ktorá nás vedie k prijímaniu všetkých životných situácií s detinskou dôverou maličkých, ktorí sa celkom odovzdávajú Otcovej láske.
Tak sa minulosť zveruje nekonečnému milosrdenstvu Ježišovho Srdca; budúcnosť sa očakáva ako dar Prozreteľnosti, ktorý nám dá rukami Prostrednice všetkých milostí; a prítomnosť sa prežíva v radostnej horlivosti, ako to robia deti, ktoré sa "hrajú" a "pracujú" pred očami Matky.