VZNIK
Don Stefano Gobbi sa 8. mája 1972 zúčastnil púte do Fatimy. V kaplnke Zjavenia sa vtedy modlil za niektorých kňazov, ktorí nielenže zradili svoje povolanie, ale snažia sa zjednotiť v združenie odbojné voči cirkevnej autorite.
Akási vnútorná sila ho núti, aby mal dôveru v lásku Panny Márie. Matka Božia ho použije ako skromný a chudobný nástroj a zhromaždí všetkých kňazov, ktorí príjmu jej výzvu a zasvätia sa jej Nepoškvrnenému Srdcu, aby sa pevne zjednotili s pápežom a s Cirkvou s ním spojenou a aby privádzali veriacich do bezpečného útočišťa jej materského Srdca.
Tak by sa vytvoril mocný šík rozšírený vo všetkých častiach sveta a zhromaždený nie ľudskými propagačnými prostriedkami, ale nadprirodzenou silou, ktorá pramení z mlčania, modlitby, utrpenia a zo stálej vernosti vlastným povinnostiam.
Don Stefano žiadal od Panny Márie malé znamenie súhlasu a ona mu ho dala p
red koncom toho istého mesiaca v Nazarete vo svätyni Zvestovania.
Fatima, júl 1979: Exercície
formou večeradla pre 450 kňazov z 35 krajín.
Mariánske kňazské hnutie vzni
klo z tejto jednoduchej vnútornej inšpirácie, ktorú Don Stefano dostal pri modlitbe vo Fatime.Ale čo teraz robiť konkrétne?
V októbri toho istého roku sa pokúsil o nesmelý začiatok priateľským stretnutím troch kňazov v modlitbe vo farnosti Gera Lario (Como). Správu o tomto hnutí uverejnilo niekoľko katolíckych novín a časopisov. Na základe tejto informácie sa do marca 1973 prihlásilo asi 40 kňazov. V septembri toho istého roku sa konalo prvé národné stretnutie v San Vittorino neďaleko Ríma. Zúčastnilo sa ho 25 kňazov z celkového počtu 80 vtedy prihlásených kňazov.
Od roku 1974 sa začali konať prvé večeradlá modlitby a bratskej lásky medzi kňazmi a laikmi. Postupne sa rozširovali v Európe a vo všetkých častiach sveta.
Akita (Japonsko) 9.6.1978: Don
Gobbi s biskupom a ďalšími dvomi kňazmi okolo sochy, ktorá viac ako sto ráz slzila
Do konca roku 1999 don Stefano Gobbi viackrát navštívil všetkých päť kontinentov, aby predsedal oblastným večeradlám. Vykonal približne 1027 letov lietadlom a mnohé cesty vlakom, autom a predsedal 2652 večeradlám, z ktorých bolo 1253 v Európe, 1006 v Amerike, 105 v Afrike, 146 v Ázii a 142 v Oceánii.
To je dôkaz, ako sa Hnutie v týchto rokoch všade podivuhodne rozšírilo.
Mariánske kňazské hnutie sa nečakane rozšírilo tichým a mimoriadnym spôsobom. Takmer vo všetkých krajinách sa už utvorili národné ústredia, kde sú "responsabile" (t.j. zodpovední) poverení ujímať sa tých, čo sa k Hnutiu hlásia a dozerať na vytváranie večeradiel. Sú tiež poverení menovať ďaľších responsabile - oblastných a diecéznych - a majú sa starať o to, aby sa všetko plnilo v najväčšej vernosti duchu Hnutia.
Keď vezmeme do úvahy autonómiu, ktorá bola daná národným ústrediam, nie je ľahké urobiť si presný obraz o počte členov. To nie je tak veľmi dôležité, pretože tu ide o ducha, o duchovný postoj a ten uniká vonkajším kontrolám. Uskutočňuje sa v miere, v akej každý kňaz, ktorý pristúpil za člena, sa snaží žiť denne svoje zasvätenie Márii.
Podľa došlých prihlášok je medzi členmi dosiaľ asi 400 biskupov a vyše 100.000 kňazov, tak diecéznych ako aj rehoľných. O laikoch, pretože sa o nich nevedie žiadna evidencia, sa nedá povedať presný počet, dokonca ani približný, i keď iste ide rádovo o milióny.
Existuje tiež veľké množstvo kňazov, ktorí s Hnutím sympatizujú. Zatiaľ sa k Hnutiu neprihlásili, ale prejavujú svoje sympatie rôznym spôsobom a pri rôznych príležitostiach. Ich počet je možno vyšší, než tých, čo sa k Hnutiu oficiálne hlásia. Ak žijú v duchu Hnutia, i keď nie sú evidovaní, konajú už to, čo je v Hnutí podstatné.
Hoci je už kňazov Hnutia veľa, neraz nevedia vzájomne o sebe. Stáva sa často, že mnohí kňazi nepoznajú spolubratov, ktorí žijú veľmi blízko a patria do Hnutia. Stáva sa to v krajinách, kde sa MKH len začalo šíriť, ale i inde. Dôvodom je slabá organizácia, ktorú Hnutie používa, a ktorá zostane charakteristickou pre Hnutie. A je to aj zmysel pre zdržanlivosť, ktorý bráni len tak ľahko zverejňovať zoznamy. Veď ide o rozhodnutie duchovné, o zameranie predovšetkým vnútorné.
Sme však svedkami podivuhodnej skutočnosti: Panna Mária sa stará prostredníctvom večeradiel modlitby a bratskej lásky, aby sa jej kňazi poznávali, aby si pomáhali, aby sa mali bratsky radi a aby sa stali v kňazstve zjednocujúcou silou.
Prostredníctvom potešujúcej skutočnosti spoločenstva svätých pociťujeme, že sú stále činní a nám blízki viac než kedykoľvek predtým tí kňazi, ktorí nás už predišli do večnosti. Sú medzi nimi i kardináli; prvý z nich, ktorý sa zapísal, bol Giacomo Lercaro, vtedy boloňský arcibiskup. Tiež mnohí biskupi, spomeňme aspoň Mons. J. Venancia Pereiru, bývalého biskupa z Leirie (diecéza, do ktorej patrí Fatima), ktorý sa prihlásil už v roku 1973 - zomrel v r. 1985. Viac ako päť tisíc je tých kňazov, čo obohatili svoje posledné roky života intenzívnym apoštolátom alebo trpezlivo znášanou chorobou, a tak prijali a prežívali pozvanie Matky Božej v Mariánskom kňazskom hnutí. Z nich hodno spomenúť Božieho služobníka P. Gabriela Allegru, známeho biblistu a prekladateľa Písma svätého do čínštiny. Jeho poslednou prácou bol čínsky preklad knihy "Kňazom, najmilším synom Panny Márie."
Mariánske kňazské hnutie vo svojom rýchlom a všade prenikajúcom rozšírení narazilo na menej ťažkostí, než sme sa mohli obávať. Pretože jeho charakteristickou vlastnosťou je vernosť Cirkvi a poslušnosť predstaveným, šlo sa vpred s oveľa väčšou ľahkosťou tam, kde sa títo - predovšetkým na úrovni biskupov - prejavili benevolentne a povzbudivo. Viac trpezlivosti a umenia čakať bolo treba tam, kde sa autorita ukázala bezradnou alebo ľahostajnou.
Predovšetkým je možné pozorovať vo vedení Hnutia bdelú a osvecujúcu prítomnosť Matky Božej - povzbudzuje v ťažkostiach, a nadšenie drží v správnych medziach; učí odvážne používať slobodu Božích detí a zároveň nám bráni zaujať postoj odporu alebo vzbury proti predstaveným, čo by bolo v rozpore s druhým hlavným bodom charakteristiky MKH, totiž s láskou k pápežovi a k hierarchii s ním spojenej.