Na túto otázku, podľa môjho názoru, musím dať túto jednoduchú odpoveď: Mariánske kňazské hnutie je pomoc, ktorú nebeská Matka dnes ponúka Cirkvi, aby si uvedomila jej materinskú prítomnosť, aby pocítila útechu vo svojich ťažkých utrpeniach a aby cítila, že ju stále obklopuje láska a modlitba toľkých jej synov.

Mariánskym kňazským hnutím chce Matka Božia Cirkvi ponúknuť účinnú pomoc k prekonaniu bolestnej krízy očisty, ktorú v týchto dobách prežíva. V dôsledku tejto krízy možno pozorovať, ako kedysi prekvitajúce rehoľné rády a kongregácie prekonávajú dnes zvlášť ťažké chvíle.

Svojím dielom chce Matka Božia pomáhať všetkým prekonať s ňou terajšie chvíle utrpenia a preto volá - najprv kňazov, potom rehoľníkov a veriacich - zasvätiť sa jej Nepoškvrnenému Srdcu a k naozaj veľkej vernosti pápežovi a Cirkvi.

Toto je dôvod, prečo Hnutie nemá žiadnu právnu štruktúru - aby ho tým ľahšie mohli prijať všetci.

To je slabinou Hnutia, pretože - keď nemá právnu formu - nemá možnosť žiadať o úradné schválenie, ktoré by mohlo uľahčiť jeho cestu.

To je však aj silou Hnutia. Neukladá totiž žiadne záväzky, ako to býva pri vstupe do nejakého spoločenstva s právnou štruktúrou a tým uľahčuje členstvo kňazom i rehoľníkom.

Ak prirovnáme Cirkev k veľkému stromu, povedal by som, že účelom MKH nie je pridať nový konár k tým mnohým, ktoré už má, ale vlievať do všetkých tajomnú silu, ktorá vychádza z Máriinho Nepoškvrneného Srdca a rozlieva sa do všetkých konárov Cirkvi. Každému pomáha rozvíjať sa podľa jeho vlastnej funkcie a vo svojom vlastnom zaradení. Tak všetkému dodáva väčšiu životnú silu a krásu.

Ak by sme chceli označiť vlastnosť, ktorá je pre MKH najvýraznejšia, potom musím, podľa môjho názoru, dosvedčiť, že je to jeho podstatná chudoba.

Hnutie je také chudobné, že nemá ani svoju oficiálnu existenciu. A pretože neexistuje, je prirodzené, že nemôže byť nijako katalogizované. Neraz si povieme medzi sebou s úsmevom: Je nás už vyše šesťdesiat tisíc kňazov a desiatky miliónov veriacich, ktorí patríme k MKH, ale nikde neexistuje dôkaz, že vôbec sme.

Hnutie je také chudobné, že nemôže mať ani vlastné prostriedky a nemôže prijímať ani odkazy a majetok. Žije z milodarov, ktoré mu posiela Božia Prozreteľnosť, aby uhradilo obrovské výdavky na tlač kníh a na ich šírenie. V tom si i každé národné ústredie počína samostatne na základe prostriedkov, ktoré posiela Prozreteľnosť k jeho dispozícii.

Hnutie je chudobné na ľudskú podporu, i na podporu tých, ktorí by mohli poskytnúť radosť a povzbudenie uprostred nevyhnutných ťažkostí, s ktorými sa stretáva. Takou podporou by mohlo byť zvláštne odporúčanie predstavených, pochvaly a povzbudenia cirkevných autorít a rôzne iné osvedčenia o zásluhách.

Bezpečnou oporou, ktorú nám chce dať Matka Božia, je jej Nepoškvrnené Srdce. Jediným odporúčajúcim listom je ten, ktorý je napísaný životom kňaza, ktorý sa jej zasvätí, aby s jej pomocou dospel ku svätosti.

Túto radikálnu chudobu MKH musí každý z nás milovať, chváliť a prežívať. Je to predsa chudoba Máriina, ktorá sa zrkadlí v jej diele. Je to chudoba Kráľovnej nebies, ktorá sa skrýva pod šatom prostej ženy v domácnosti.

Je to chudoba našej Nepoškvrnenej Matky, plnej milosti, ktorá sa zjavuje vo svojom jednoduchom a normálnom spôsobe života, v dokonalej službe svojmu snúbencovi Jozefovi a svojmu božskému Synovi Ježišovi.

Máriina chudoba sa teda má stále odrážať v tomto jej diele, pretože aj MKH má existovať, šíriť sa a pôsobiť len v službe, ako dokonalá služba lásky k Cirkvi.

Preto Hnutie nemá mať ani svoju vlastnú existenciu: môže žiť len v živote Cirkvi a v službe Cirkvi.