Svätý Jozef v modrej knihe

„Svätý Jozef“ je v modrej knihe spomínaný 35 krát

V posolstvách, ktoré dala Panna Mária donovi Stefanovi Gobbimu, sa meno Jozefa, Ježišovho domnelého otca, spomína 35 krát v 22 posolstvách. Medzi týmito posolstvami je 12 odovzdaných 24. decembra, počas vianočnej noci (1976, 1980, 1983, 1986, 987, 1990, 1991, 1992, 1993, 1995, 1997), 7 je daných 2. februára, na sviatok Obetovania Pána, (1997, 1983, 1986, 1987, 1989, 1991, 1997), 2 sú z 19 marca, zo slávnosti sv. Jozefa, ktorých názvy sú naozaj výrečné: „Hľaďte na môjho manžela Jozefa“ (19. marca 1984) a „Ochranca a obhajca“ (19. marca 1996).

Dve dôležité posolstvá

Tieto dve posolstvá vytvárajú peknú stratégiu. Ak nás Panna Mária pozýva pozerať sa na svätého Jozefa, jej manžela, tak preto, aby sme ho napodobňovali a rozvíjali v sebe tie isté čnosti, ktoré mal on, ochranca Svätej Rodiny a aby sme zverili jeho mocnej ochrane seba i Hnutie. Vytvorme si čas, aby sme meditovali o oboch týchto posolstvách.

Pozerať sa na svätého Jozefa, aby sme ho napodobňovali

Pozerať sa na svätého Jozefa, prečistého manžela Panny Márie, znamená predovšetkým mať pred očami jeho spôsob, „ako treba s láskou, čistotou, vierou a vytrvalosťou nasledovať Boží plán.“ (19. marca 1984). Všetci vieme, ako spolupracoval s Božím plánom: s ochotnou poslušnosťou voči Božej vôli „prijať Máriu, svoju manželku, do svojho domu“ (Mt 1, 20) i „vziať so sebou dieťa i jeho matku“ (Mt 2, 13, 20), aby ich zachránil pred Herodesovou vražednou šialenosťou a neskôr ich priviedol späť z exilu do Nazareta.

Tým, že si vzal manželku do svojho domu, chráni tajomstvo, ktoré sa uskutočňuje v Panne Márii a jej prostredníctvom: stáva sa ochrancom tajomstva vtelenia. Ježiš bude mať na tejto zemi matku i otca, ktorí sa budú o neho starať a umožnia mu, aby rástol tak, ako by malo rásť každé dieťa. Ako hovorí svätý Lev, „Ježiš je dokonalý človek i dokonalý Boh.“ Panenstvo jeho svätých rodičov ochráni tajomstvo jeho Božstva, tak ako sa objaví tajomstvo živého Boha – Mesiáša, Spasiteľa, len postupne, aj jeho apoštolom.

Zachrániť Spasiteľa sveta

Jozef tým, že prijal dieťa a jeho matku, uskutočňuje poslanie zachrániť toho, ktorý bude Spasiteľom sveta. Prvý Jozef, z knihy Genezis, bol podľa tajomného plánu Prozreteľnosti spasiteľom svojich bratov, aj keď ho chceli zavraždiť. Prvý Jozef zakúsil prostredníctvom rôznych skúšok a trápení Božiu vernosť a jeho milosť, ktorá ho urobila úspešným vo všetkých jeho činnostiach a dala mu priazeň v očiach ľudí. Faraón mu zveril všetky poklady Egypta a jeho múdrosť ho ustanovila za veľkého správcu dobrodení Prozreteľnosti. „Choďte k Jozefovi“, povedal faraón, keď boli všetci v núdzi a ohrození hladom.

Druhý Jozef dokonale uskutočnil tento predobraz, ktorým bol prvý Jozef. Jemu, Máriinmu manželovi, boli zverené nie poklady Egypta, ale poklady samého Boha, totiž jeho Syn a Žena, od ktorej vzal Boží Syn ľudskú prirodzenosť. Prostredníctvom strastí, ktoré poznáme aj napriek diskrétnosti evanjelií a môžeme si ich predstaviť, aj druhý Jozef sa zveruje Božej vernosti a zakúsi Božiu milosť. Tridsať rokov (apoštoli žili s Ježišom len tri roky) prežíval Jozef v intimite s Ježišom a Máriou hlbokú jednotu sŕdc, vo veľkej vzájomnej náklonnosti, v nepretržitej kontemplácii, vo vernom plnení vlastných povinností, aby udržiaval pri živote Svätú Rodinu, aby mohol živiť Toho, ktorý dáva výživu celému stvoreniu, aby držal vo svojom náručí Toho, ktorý nesie všetko, aby naučil pracovať svojimi rukami Toho, ktorý urobil všetko z ničoho.

Manžel a otec

Avšak Mária priťahuje na neho našu pozornosť nie predovšetkým kvôli tomuto aspektu. Chce, aby sme vstúpili do intimity Svätej Rodiny a kontemplovali Jozefa v jeho dvojakom poslaní manžela a otca. Bol pre Máriu predovšetkým „čistý a verný manžel“ (19. marca 1984), čistý, lebo zostal panenský tak ako Panna Mária, vedel určiť správnu vzdialenosť medzi ňou a sebou samým, pričom rešpektoval tajomstvo jej osoby, jej vznešené poslanie a diskrétne jej prejavoval svoju lásku a náklonnosť. Bol na mieste, ktoré mal mať ako hlava rodiny, kládol dôraz na ticho v tom nazaretskom dome, ktorý bol svätyňou, pretože tam býval sám Boh. Bol verný a tým aj istou oporou pre svoju manželku, pričom dôsledne zachovával predpisy zákona a deň za dňom hľadal múdrosť ako perlu veľkej hodnoty. Mária dodáva, že bol „cenným spolupracovníkom pri láskyplnej výchove dieťaťa Ježiša“ (19. marca 1984). Všetky tieto slová sú tu dôležité: spolupracovník, pretože išlo o ich spoločnú úlohu: bdieť nad Ježišom, starať sa o neho, pri láskyplnej výchove: ako by sa mohol rozvíjať Ježiš, vtelená Láska, bez lásky svojich svätých rodičov?

Bol múdry

Posolstvo pokračuje, že bol „tichý a pozorný“ zaopatrovateľ. Keď André Neher hovoril o liturgiách v jeruzalemskom chráme, povedal: „vo vnútri svätyne sa všetko robilo vo veľkom mlčaní, pretože tajomstvo Boha, trikrát svätého, si vyžaduje, aby bol viac uctievaný srdcom a skutkami ako ľudskými slovami.“ Ako môžeme slúžiť lepšie, než svojím úctivým a láskyplným mlčaním Tomu, ktorého slová nemôžu primerane vyjadriť, ktorého obrazy nemôžu predstaviť, u ktorého je všetko iné? Srdce svätého Jozefa je celé v službe tohto Boha, ktorý sa stal človekom a o ktorého sa stará. Slovko „pozorný“ označuje ďalší aspekt múdrosti, ktorá sa stále prispôsobuje realite, má vopred systematicky a v správnej miere účasť na predvídaných potrebách a dohľad na usporiadanú činnosť. V biblickej tradícii je múdrosť predovšetkým schopnosťou remeselníka. Dobrý tesár, ktorý pozná rozličné drevá na spracovávanie, ktorý pozná štruktúru kusov, ako ich dokonale zložiť a usporiadať, aby odviedol krásnu a kvalitnú prácu. Jozef je teda naozaj múdrym mužom. Po múdrosti remeselníka, či lepšie pred ňou, je kreatívna múdrosť. Toto je opravdivá a vrcholná múdrosť, ktorú vložil Boh do stvorenia. Keď je Ježiš označený ako tesár (Mk 6, 3) alebo „tesárov syn“ (Mt 13, 55), táto prezývka, pôvodne plná pohŕdania: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?!“ (Mk 6, 2), nám dáva pochopiť, že je naozaj po ľudskej i božskej stránke špičkový remeselník, plný múdrosti, ktorý uskutočňuje úžasné veci. Bolo teda vhodné, aby mal Ježiš vedľa seba múdreho remeselníka, ktorý by ho naučil základné zručnosti a aby si ich nadobudol aj on. Tento pozemský otec mu bude všetkými spôsobmi pripomínať nebeského Otca, Stvoriteľa všetkých vecí, s ktorými pracuje od večnosti. Mária pridáva: „Bol pozorný, aby nám nikdy nechýbali nevyhnutné prostriedky pre našu ľudskú existenciu.“ (19. marca 1984). Pozorný, a mohlo by sa povedať aj starostlivý, naozaj sa postaral o svoju rodinu a zaopatril jej obživu prostredníctvom svojej práce. Takto prejavuje on, ktorého oslavujeme 1. mája ako patróna robotníkov, že cieľom práce je dobro ľudí.

Spravodlivý a silný každý deň

Napokon ho Mária predstavuje ako „spravodlivého a silného v každodennom plnení úlohy, ktorú mu zveril nebeský Otec“ (19. marca 1984). Je jasné, že úlohu postarať sa o Ježiša a Máriu mu zveril nebeský Otec. Je to poslanie, ktoré má maximálnu dôležitosť, lebo je v hre spása celého ľudstva. Má bedliť nad Spasiteľom sveta i nad Tou, ktorá mu dala telo. Nikto nemôže pochybovať, že Boh mu udelil svoje dary podľa veľkosti tohto poslania. A uplatňuje ich každý deň. Je to osobitne dôležité pre nás ľudí, ktorí často strácame odvahu. Chce to čas, aby sme sa stali tým, kým naozaj sme, v poctivej, spravodlivej a odvážnej každodennej práci. Ak sú práca a úlohy, ktoré sú nám zverené, našou účasťou na diele stvorenia, sú aj spôsobom, akým sa zúčastňujeme na našej sebarealizácii. Práca zošľachťuje človeka, cez ňu sa realizuje. Cirkev učí, že ľudská práca nesmie človeka znevažovať alebo zotročovať a že prácou pre svet buduje človek aj seba samého. Každodenná práca robí človeka pokorným. Ak by boli jeho prácou iba projekty, mohol by si myslieť, že je stvoriteľom. Pokornou každodennou prácou vie, že patrí do sveta, ktorý nestvoril on sám a ktorý sa má snažiť ovládať a rozvíjať, ako najlepšie vie. Robiť krásne veci, ktoré dokážeme, sú výrazom múdrosti, ktorá z nás urobí krásne dielo. Jozef je spravodlivý, teda dokonale prispôsobený tomu, čo Boh očakáva od ľudí, je silný, pretože ho od tejto úlohy nesmie nič odviesť. Mária s ním môže naozaj počítať. Vďaka svojim vlastnostiam, čnostiam a svojmu zmyslu pre nadprirodzené, je mu vzácnou podporou.

Láskyplný otec

Potom poukazuje na Jozefa v jeho otcovskom poslaní: „Ako miloval nášho božského Syna Ježiša a denne pozoroval jeho tajomný rast!“ (19. marca 1984). Ježiš sa veľmi rád pozeral na toho, ktorého mu dal nebeský Otec, aby bol jeho otcom na zemi, bol šťastným, že sa mohol podriadiť tomu, kto mu dával taký príklad láskavosti a sily, nežnosti, priamosti, pokory i veľkosti. Nebeský Otec musel naplniť Jozefa čnosťami a svätosťou tak, že keď nazeral na svojho pozemského otca, mohol Ježiš vidieť odraz svätosti svojho nebeského Otca. „Ako ho počúval a poslúchal, ako ho utešoval a pomáhal mu!“ (19. marca 1984). Mária, na svojom mieste matky a manželky, prežívala obdiv voči tomuto Ježišovmu vzťahu voči Jozefovi, plnému úcty a vzájomnej lásky. Boží Syn, ktorý pomáhal Jozefovi, robil všetko, aby mu poslúžil! V týchto štyroch slovesách (počúval a poslúchal, ako ho utešoval a pomáhal mu), je opísaný obdivuhodný rast Božieho Syna, ktorý sa stal človekom, ponechaný na Jozefovo sprevádzanie: už od detstva počúval svojho otca Jozefa, keď narástol, poslúchal ho, ako chlapec ho potešoval svojím spôsobom, uskutočňoval Jozefove ponaučenia, keď bol dospelý a otcove sily sa zmenšovali, pomáhal mu. Áno, tieto vzťahy boli skutočne obdivuhodné. A je to ponaučením aj pre nás.

Jozefove čnosti

Máriin obdiv ku vzťahu Ježiša voči Jozefovi sa stáva povzbudením a vodiacou cestou pre nás: „chcem, aby aj vo vás rozkvitali tieto čnosti, ktoré ho urobili dokonalým“ (19. marca 1984). Mária zdôrazňuje rôzne čnosti: jeho tichosť (priaznivá pre sústredenosť), jeho čistotu (a rezervovanosť), jeho modlitbu, jeho odvahu, jeho trpezlivosť a jeho veľkú dobrotu. Skutočný životný program.

„Nech sa aj vo vás prejavuje jeho mlčanie a skrytosť; tieto vlastnosti sú v súčasnosti prepotrebné, aby ste mohli splniť plán, ktorý som vám zverila. Žite ďaleko od hluku a zhonu sveta, ktorý vás stále viac obklopuje. Zachovávajte svoj vnútorný pokoj tichým rozhovorom s Ježišom a vašou nebeskou Matkou. Nikdy sa nezúčastňujte na svetských zábavách a zatvárajte oči pred ľahkými zvodmi sveta. Dokážte sa utiahnuť pred prefíkanou taktikou morálnej perverzie, ktorú dnes takým zhubným a nebezpečným spôsobom šíria noviny a televízia. Nestrácajte čas pred obrazovkou, ktorá vás okráda o čas na modlitbu a počúvanie môjho slova. Nech aj vo vás účinkuje jeho panenská čistota, ktorá nech vás celkom oslobodí od stvorení a ľudských vecí, aby ste boli vnútorne slobodní a schopní lásky a mohli s vernou vytrvalosťou splniť všetko, čo od vás Pán očakáva. Vezmite si môjho milovaného snúbenca Jozefa za vzor pri jeho dôveryplnej modlitbe, namáhavej práci, v jeho trpezlivosti a veľkej dobrotivosti.“ (19. marca 1984).

Životný program pre nás

Mária upresňuje, čo sa očakáva od nás: ticho a skrytosť sú nevyhnutné, hovorí, aby sa uskutočnil plán, ktorý nám Mária zveruje. Ak Ježiš strávil tridsať rokov skrytého života, aby sa pripravil na tri roky svojho verejného účinkovania a na tri dni, v ktorých spasil svet, môžeme pochopiť, aké je pre nás dôležité zachovávať tieto tri čnosti. Sú nevyhnutné v týchto časoch „hurhaju, hluku, kriku a rozruchu“, nevyhnutné na to, aby sme zostali vo „vnútornom pokoji“ a tak odolávali konšpiráciám hluku a vulgárnosti, ktoré sú charakteristické pre časy, v ktorých žijeme. Ide o to, aby sme si zatvárali oči pred „ľahkými zvádzaniami sveta.“ Lebo existuje „nenápadná taktika morálnej zvrátenosti“, ktorú praktizuje tlač a televízia (mohli by sme pridať, že aj internet a rôzne médiá, tiež edukačné štruktúry). Morálna zvrátenosť, ktorej výsledky vidíme denne na mladej generácii, je prevrátením hodnôt, rozvrat. Pred našimi očami sa napĺňajú zlorečenia proroka Izaiáša: „Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým!“ (Iz 5, 20). Tento rozvrat prichádza nenápadným a zákerným spôsobom, odmietnutím akejkoľvek autority, ktorá nie je v súlade s autoritou jednotlivca, s neustálym využívaním domnelého práva jednotlivca, ktoré sa zbavuje každej ohraničenosti, s ustavičným zasahovaním takzvaného rešpektu k rozdielnosti, ktorý netoleruje ani najmenší názorový rozdiel a končí odsúdením tých, ktorí nevstupujú do radov toho, čo je „kultúrne korektné“. Médiá sa stávajú cenzormi každého odlišného názoru a parlamenty vnucujú sudcom, aby prísne potláčali početné fóbie, vymyslené príležitostne (homofóbia, islamofóbia, atď). Mária hovorí, že ide o skutočnú a opravdivú taktiku (krátkodobú) a mohlo by sa pridať, že aj stratégiu (ktorá trvá dlhšie alebo dlho). Je nenápadná, (ľudia si ju všimnú až príliš neskoro), zákerná (nepovie svoje meno) a nebezpečná (privádza k rozvratu ľudských i kresťanských hodnôt). Aby sme odolávali, musíme zachovávať ticho, zriecť sa toho, že budeme strácať čas pred televízorom a predovšetkým sa vrátiť k modlitbe a počúvaniu Máriiných slov: okrem poškodení, ktoré duši robia divadlá a televízia, týmto spôsobom je to čas premárnený a čas ukradnutý modlitbe. Mária nám hovorí, že je nevyhnutné udržiavať tichý rozhovor s Ježišom a s našou Mamou v nebi a venovať mnoho vzácnych chvíľ modlitbe a počúvaniu ich slov. Teda ticho a skrytý život majú dva navzájom súvisiace ciele: uniknúť atmosfére morálnej zvrátenosti a udržiavať si tichý rozhovor s Ježišom a Máriou. Naša modlitba by mala byť tiež stvárňovaná podľa vzoru pokornej a dôverujúcej modlitby sv. Jozefa.

Druhá séria čností, ktoré máme rozvíjať, je panenská čistota sv. Jozefa a jeho odlúčenosť od stvorení. Cieľom je, aby sme boli vnútorne slobodní, schopní milovať a s vernou vytrvalosťou uskutočňovať, o čokoľvek nás Pán požiada. Byť vnútorne slobodní, oslobodení od naviazaností, kvôli ktorým žiadostivo túžime po tom, čo nie je vhodné a čo oslabuje našu odolnosť v pokušeniach, ktoré nám bránia robiť to, čo je dobré a čo od nás Pán žiada. To, o čo nás Pán žiada, nás môže zmiasť a núti nás, aby sme stále žili s odvahou vo svete, ktorý na Boha zabudol a odmietol ho. Mária nás žiada o väčší odstup od „seba samých, stvorení a ľudských záležitostí“. Vo vzťahu k sebe, pretože často nás zaťažuje v rozhodnutiach, ktoré konáme, naviazanosť na seba samých, naše myšlienky, naše projekty, túžby, obraz, ktorý o sebe máme. Toto všetko nás paralyzuje a vedie do nebezpečenstva, že nám bude ťažké uskutočniť všetko, o čo nás Pán môže požiadať. Oddelenie od stvorení, lebo môžeme byť pokúšaní, že z ľudských ohľadov neurobíme alebo nepovieme to, o čo nás Pán žiada alebo skončíme tým, že vložíme viac dôvery do diel našich rúk ako v samého Boha. Potrebujeme byť odlúčení od ľudských vecí, inak sme v nebezpečenstve, že budeme pozerať na svet iba svetáckym pohľadom, pričom Mária nám pripomína nebo, ktoré nás čaká po našej vernej a vytrvalej spolupráci za akúkoľvek cenu.

Jeho pokorná a dôverujúca modltiba

V evanjeliách nemáme dôkazy o Jozefovej modlitbe, iba ak by sme chápali jeho sny ako odpoveď na pokornú a dôverčivú modlitbu. Keď nám Matúš hovorí, že Jozef „zamýšľal“ prepustiť Máriu potajomky, používa grécke slovo enthumeomai, ktoré sa v jeho evanjeliu nachádza len dvakrát a naznačuje vnútorné rozrušenie duše v utrpení. Jozef je opísaný v tom istom úryvku ako spravodlivý muž, čiže muž, ktorý naplno hľadá Božiu vôľu, uvažuje, zvažuje, pýta sa a modlí sa, aby sa správne rozhodol, ktorý nepoškodzuje práva nikoho. Tak je anjelovo zjavenie vo sne odpoveďou na zanietené hľadanie. A anjelovo povzbudenie je významné: „neboj sa“. Oveľa ďalej, ponad všetky banálne a odfláknuté interpretácie, ktoré môžeme pripísať tomuto Jozefovmu stavu, musíme myslieť na obavy kvôli posvätnosti: Jozef nepochybuje o Máriinej nevinnosti, ale pochybuje o svojej schopnosti prijať toto veľké mystérium, ktoré ho presahuje a je presvedčený, že pochádza od Boha. Natoľko sa približuje k Mystériu, že pociťuje posvätnú bázeň. A tu jasne vidíme Jozefovu pokoru.

Anjel potvrdzuje, čo aj on sám vnímal: „to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého“. A keď sa Jozef cíti nehodný priblížiť sa k tomuto tajomstvu, anjel mu udelí poslanie v súlade s menom, ktorým ho nazval: (Jozef, syn Dávidov): „dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ (Mt 1, 21). Meno Ježiš je to isté meno ako Jozue, Mojžišovho nástupcu a znamená Pán spasí. Preklady obvykle zastavia tu anjelovo slovo a verše 22 a 23 pokladajú za edičné pokračovanie. Avšak môžeme si tiež predstaviť, že anjel dá Jozefovi vysvetlenie podľa písem, ktoré on sám nemal na mysli: „To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.“ (Iz 7, 14). Aká bude Jozefova odpoveď? Prebudil sa zo sna a urobil, ako mu anjel prikázal. Toto je Jozefova odpoveď na všetky Božie prejavy. Toto je odpoveď života na požiadavku, ktorú odhaľuje modlitba. A vidíme tu aj celú Jozefovu svätosť, lebo sa úplne zveruje Bohu. Bolo to ovocie tejto pokornej modlitby, ktorá sformovala Jozefovu dušu, dušu spravodlivého muža.

Po celý zbytok života žil Jozef v intimite s Ježišom. To nám hovorí ešte viac o Jozefovej modlitbe: Jeho modlitbou bolo žiť v spoločnosti s Ježišom, robiť všetko s ním, kontemplovať ho, pomáhať mu, prejavovať mu všetku svoju lásku. Jeho srdce nemohlo byť ani na okamih oddelené od srdca jeho Syna, ktorý je „Boh s nami“.

Odvaha, trpezlivosť a dobrota

Napokon nás Mária pozýva, aby sme kontemplovali a napodobňovali odvahu, trpezlivosť a veľkú dobrotu sv. Jozefa. Máme teda rozvíjať čnosť sily, ktorá nám umožní, aby sme podľa príkladu sv. Jozefa a s jeho pomocou vzali na seba to, čo je ťažké a znášať, čo je bolestné. Musíme si vyprosovať vytrvalosť v znášaní skúšok. Máme praktizovať láskavosť voči všetkým, tichosť a dobrotu. Prečo napodobňovať sv. Jozefa? Pretože žil s Ježišom tridsať rokov, nasledoval šľapaje svojho Syna, nechal sa učiť od Toho, ktorý je Pravda, žil v neustálom zjednotení s Ježišom. Jeho veľká počiatočná svätosť bola obohatená dlhoročnou intímnosťou s Ježišom. Kiež je to tak aj pre nás.

Zveriť sa sv. Jozefovi a jeho ochrane

Napokon nás Panna Mária pozýva, aby sme zverili seba samých i Hnutie, dielo Máriinej lásky, „jeho mocnej ochrane... v čase, keď naň môj nepriateľ bude zúrivo útočiť a bojovať“ (19. marca 1984). Predvída veľké a zúrivé boje proti Hnutiu. Potrebujeme pomoc toho, ktorý vytrhol Ježiša z Herodesovej vražednej zúrivosti. My máme mať rovnakú dôveru v Jozefa, akú malo v neho nebo.

Je to rovnaké poučenie, ktoré dáva Panna Mária v druhom posolstve 19. marca (1996). Pozýva nás, aby sme sa zverili „mocnej ochrane môjho prečistého ženícha Jozefa.“ Odporúča nám, aby sme ho napodobňovali: „Napodobňujte jeho činorodé mlčanie, jeho modlitbu, pokoru, dôveru, jeho prácu.“ (19. marca 1996).

Je to ten silný muž, ktorý chránil Dieťa a jeho Matku. Rovnakým spôsobom je ochrancom a obhajcom Máriinho diela: „Je ochrancom a zástancom v bolestiach života, ktoré vás čakajú. Ochrancom a zástancom proti mnohým úkladom, ku ktorým siaha stále viac, nebezpečne a zákerne, môj a váš protivník. Ochrancom a zástancom vo chvíľach veľkej skúšky, ktorá vás čaká v poslednej dobe očisty a veľkého súženia.“ (19. marca 1996).

Je jasné, že musíme hľadať jeho ochranu osobitným spôsobom v tomto kritickom čase, do ktorého sme vstúpili. Hovorí o „bolestných udalostiach, ktoré nás čakajú“, „časoch veľkej skúšky, ktoré nás čakajú v posledných časoch očisťovania a veľkého trápenia“. Zdá sa, že chce, aby sme pochopili to, že postupne, ako pokračuje čas očisťovania, bude utrpenie rásť a vyvrcholí vo veľkej skúške. Obnovujme si pravidelne svoju dôveru voči svätému Jozefovi tým, že vložíme seba samých a všetky naše večeradlá do jeho osobitnej ochrany.

V intimite Svätej Rodiny

Po týchto dvoch posolstvách, ktoré nám dala Panna Mária na slávnosť svätého Jozefa, môžeme  prejsť na posolstvá počas svätej vianočnej noci, kde hovorí, že chce, aby sme vstúpili do intimity Svätej Rodiny. Pozýva nás, aby sme opäť prežívali „činný pokoj môjho čistého snúbenca Jozefa: jeho námahu počas dlhej cesty; jeho vytrvalosť pri hľadaní prístrešia; jeho trpezlivosť, keď nám vždy znova odmietali otvoriť dvere; jeho dôveru, že nám nájde vhodné útočište; jeho ochotu pri vyriadení nehostinnej jaskyne; jeho dôveryplné očakávanie toho, čo malo prísť; a konečne jeho blaženosť, keď pokľakol, aby pobozkal a poklonil sa Bohu, ktorý sa v túto svätú noc zo mňa narodil.“ (24. decembra 1983). Tak ako anjel povedal Jozefovi, aby zobral Dieťa a jeho Matku, aj my si vezmime dieťa, jeho matku i so svätým Jozefom, aby sme žili v ich intimite a našli v nich svoju radosť a vyrovnanosť. „Ak je Boh s nami, kto bude proti nám?“ hovorí svätý Pavol. Prežívajme intimitu s láskou a svätosťou pri ich prameňoch. Prežívajme Ježišovu blízkosť ako Mária a Jozef, Máriinu blízkosť ako Ježiš s Jozefom a Jozefovu blízkosť ako Mária s Ježišom.

Všetko pripraviť na prijatie Ježiša

Ide tiež o kontempláciu Jozefa v jeho túžbe pripraviť všetko na prijatie Ježiša: „Modlite sa a zachovávajte ticho, aby ste mohli počuť Boží hlas a porozumieť veľkému znameniu, ktoré vám dnes posiela, aby ste nasledovali jeho milosrdný plán vašou osobnou spoluprácou. Podľa Jozefovho príkladu sa dajte do práce, aby ste všetkých pripravili na jeho skorý návrat. Zažnite v srdciach svetlo, ktoré už skoro vyhaslo, otvorte duše pre milosť a lásku, otvorte pre Krista všetky brány, lebo už čoskoro príde“ (24. decembra 1983). Je to krásny opis našej účasti na Otcovom milosrdnom pláne v časoch, v ktorých žijeme. Mária nás často pozýva, aby sme bez strachu ohlasovali Ježišov príchod a pripravovali sa naň. Aký druh spolupráce čaká od nás Panna Mária? Aký by mal byť náš spôsob prípravy - nie betlehemskej jaskyne, ale jaskýň sŕdc súčasných ľudí? Modliť sa, mlčať, aby sa mohlo počúvať, pripravovať ľudí na Ježišov blízky príchod, zapaľovať svetlá, ktoré v ich srdciach zhasli, otvoriť ich duše na milosť a lásku.

Panna Mária nám umožňuje kontemplovať vo svetle vianoc druhé Vianoce, druhý Ježišov príchod. Počas prvých vianoc bola noc, dnes „zostúpila na zem noc popierania Boha.“ Počas prvej noci bol chlad zimnej noci, dnes „ľad vzbury proti jeho zákonu lásky“. Počas prvých vianoc boli zatvorené brány, dnes „sú srdcia zatvrdnuté egoizmom a nenávisťou“, „brány sú nepriateľsky zatvorené pred Pánom, ktorý prichádza“ (24. decembra 1986). Hľa prečo je potrebné prijať Jozefa ako vzor: je cestou na prípravu Kristovho príchodu, ktorý sa vracia v sláve: „Otvorte srdcia blaženosti a nádeji, podľa príkladu vašej nebeskej mamy a jej prečistého manžela Jozefa.“ (24. decembra 1986).

V posolstve na vianočnú vigíliu roku 1991 nalieha na ticho a sústredenosť, ktoré musia prebývať v našich dušiach, aby sme neboli zasiahnutí temnotou, ktorá zostúpila na zem: „Hlboké ticho nech obklopí veľký hlas slov a predstáv, ktoré dnes napĺňajú svet. Modlitba srdca nech vás privádza do stáleho rozhovoru s Pánom Ježišom, ktorý prišiel, stále prichádza a ktorý príde v sláve. A ukľudňujúci pokoj duše nech sprevádza beh vašich dní, tak hrozivých a naplnených bolesťou pre všetkých... Bezpečne kráčajte po búrlivých vlnách týchto posledných dní veľkého súženia a neznepokojujte sa, keď vidíte, že brány sa opäť zatvárajú pred Ježišom Kristom, ktorý prichádza.“ (24. decembra 1991).

Napokon, aby nám dodala odvahu k trpezlivosti a vytrvalosti, chce nám pripomenúť „dlhú cestu, ktorá vedie z Nazareta do Betlehema: „Pocíťte aj vy námahu cesty, únavu, ktorá sa vzmáha, dôveru, ktorá tam vedie, modlitbu, ktorá sprevádza každý krok, pričom nadprirodzené požehnanie napĺňa naše srdcia, spojené v dokonalom spoločenstve so srdcom nebeského Otca, ktoré sa ide práve otvoriť daru jeho jednorodeného Syna. Neruší nás hluk veľkej karavány, ani nás nezmáha bezútešnosť pred všetkými dverami, ktoré sa zatvárajú pred našou prosbou, aby nás prijali.“ (24. decembra 1995).

Posolstvá z 2. februára pripomínajú všetkým prítomnosť Máriinho prečistého manžela Jozefa po jej boku. Spoločne obetujú Ježiša v chráme Nebeskému Otcovi a tak anticipujú kňazskú obetu, ktorú uskutoční sám Ježiš zo svojho tela a krvi pre spásu sveta. Je to tiež príležitosť prosiť Jozefa, aby nás obetoval Bohu spolu s jeho najčistejšou manželkou, v  náručí ktorej sa nechávame niesť, aby sme uskutočnili jej plán lásky a milosrdenstva.

Navrhujem preto, aby všetci členovia Mariánskeho kňazského hnutia zverovali v tomto Roku venovanom svätému Jozefovi Hnutie počas večeradiel jemu. Toto hnutie je dielom Máriinej lásky k svetu a svätý Jozef ho preto má v srdci, bude ho ochraňovať a brániť.

P. Olivier Rolland

Medzinárodné duchovné cvičenia MKH v Collevalenza 2021,

V Roku sv. Jozefa

Preklad: sr. Margita Baroková