DRUHÉ TURÍCE
SPOZOROVAŤ BLÍŽIACU SA JAR
Nachádzame sa v „krutej zime“ odpadu a zvráteností vo svete i v Cirkvi. Avšak Panna Mária nám pomáha vidieť už „prvé púčiky“ jari, ktorá bude mať „svetlo jasnejšie než tisíc sĺnk“ (porov. 15. augusta 1990).
Týmito púčikmi sme my, ak
zostaneme maličkí a skrytí v teple jej Nepoškvrneného Srdca: „V
najkrutejšej zime vy ste pupence, ktoré vyrážali z môjho Nepoškvrneného Srdca,
a ktoré ja zasadzujem na vetvy Cirkvi...“ a Panna Mária zakončuje tým,
že jar bude pre Cirkev „akoby nové Turíce.“ (9. marca 1979).
Opakuje to aj v poslednom posolstve modrej knihy. Don Stefano nadšene upozornil na to, že aj pápež Benedikt vo svojom liste k vyhláseniu Roka kňazov v roku 2010 predvídal „jar“ pre Cirkev: „Rád obraciam kňazom, v tomto roku im zasvätenom, osobitné pozvanie, aby vedeli využiť novú jar, ktorú vzbudzuje Duch v našich dňoch v Cirkvi, v neposlednom rade cez cirkevné hnutia a nové komunity. Duch je vo svojich daroch rôznorodý... Vanie, kde chce. Robí to nečakaným spôsobom, na nečakaných miestach a predtým nepredstaviteľnými formami... avšak on pôsobí tiež vzhľadom na jediné Telo a pre jednotu jediného Tela.“ (List Svätého Otca Benedikta XVI. k vyhláseniu Roka kňazov pri príležitosti 150. výročia dies natalis Jána Márie Vianneya, 16. júna 2009).
Týmto nečakaným spôsobom (prejavu jari) je aj Mariánske kňazské hnutie.
BEZ ZVEDAVOSTI
„Máte sa mi zveriť s krajnou dôverou, máte vo mňa veriť a nechať sa mnou ochotne viesť so synovskou odovzdanosťou“ (29. júla 1979).
„Bez zvedavosti“, hovorí Panna Mária. Táto zvedavosť je tiež súčasťou Satanovej pasce (porov. 1. marca 1980).
Avšak musíme tiež pozerať na jar. Prorocký aspekt modrej knihy je veľmi silný. Ako je ním napokon fatimské posolstvo, ktorého tretie tajomstvo bolo zverejnené v roku 2000. Je v ňom povedané, že Cirkev musí prejsť cez tajomstvo „výkupného utrpenia“ (15. septembra 1992): výraz, ktorý poukazuje na to, že utrpenie má zmysel, hodnotu: neznamená, že Boh sa stal slabým (porov. KKC 677), ale že po utrpení príde zmŕtvychvstanie: „Napokon zvíťazí moje Nepoškvrnené Srdce!“
My sa usilujeme vedieť zo zvedavosti mnohé veci o budúcnosti, napríklad chronológiu udalostí. Panna Mária hovorí veľakrát o nových a druhých Turícach (presne 50-krát používa výraz „druhé Turíce“!) a tiež veľakrát o Ježišovom druhom príchode v sláve.
Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu, po tom, ako dlho rozprával o „apoštoloch posledných čias“ vo svojom diele „O pravej úcte k Panne Márii“, zakončuje (59):
„Hľa, toto sú veľkí muži, čo prídu. Vyformuje ich Mária z príkazu Najvyššieho, aby rozšírili jeho vládu i na bezbožníkov, modloslužobníkov a mohamedánov. Ale kedy a ako sa to stane?... Iba Boh to vie: na nás je, aby sme zmĺkli, prosili, vzdychali a čakali: - Čakal som, čakal na Pána“.
Našou úlohou nie je byť zvedavými, ale zachovať si nádej na novú jar, pretože všetko je v Božích rukách, aj chvíle „utrpenia“.
DRUHÉ TURÍCE PODĽA SV. ĽUDOVÍTA Z MONTFORTU
„Tvoje kráľovstvo, Duch Otca a Syna, ešte stále pokračuje a skončí sa záplavou ohňa lásky a spravodlivosti. Kedy príde táto záplava ohňa a čistej lásky, ktorá musí zapáliť celú zem takým nežným a prudkým spôsobom, že zapáli a obráti dokonca aj mohamedánov, pohanov a Židov? „Pred jeho žiarou sa nič ukryť nemôže“ (Ž 19). Nech sa teda zapáli tento božský oheň, ktorý priniesol Ježiš Kristus na zem (Lk 12, 49) pred tým, ako sa rozhorí oheň tvojho hnevu, ktorý obráti celú zem na popol. „Zošli svojho Ducha a všetko bude stvorené a obnov tvárnosť zeme“ (Ž 104). Pošli na zem tohto Ducha, ktorý je celý oheň a tvorí kňazov úplne zapálených! Nech je z ich služby obnovená tvárnosť zeme a zreformovaná tvoja Cirkev.“ (Plamenná modlitba 16-17).
Medzi týmto textom a všetkým, čo hovorí Panna Mária v modrej knihe o druhých Turícach, je veľká zhoda. „Pán nerobí nič bez toho, aby to neoznámil svojim prorokom“ (porov. Am 3, 7). Po sv. Ľudovítovi z Montfortu bola sama Panna Mária touto prorokyňou cez svoju knihu. Pozrime si, čo nám hovorí o „druhých Turícach“.
PRÍPRAVA NA JEŽIŠOV NÁVRAT V SLÁVE
Bez toho, aby som bol zvedavý, všimol som si dva chronologické údaje.
1. Druhé Turíce budú predchádzať Ježišov návrat v sláve
„„Teraz
musí byť celý svet privedený k plnosti pravdy, k evanjeliu Ježiša, k jeho
Cirkvi, chcenej a založenej Kristom. Toto je úloha Ducha Svätého. Cirkev sa
musí otvoriť jeho božskému ohňu a byť pripravená na dokonalú očistu a na
prijatie jasu jej nových Turíc –
v príprave na druhý slávnostný príchod môjho syna Ježiša.“ (7. júna 1981).
Druhé Turíce budú predchádzať Ježišov návrat v sláve, lebo musia svet naň pripraviť. Tak je to povedané napríklad aj v posolstve 19. januára 1996:
„Takto Duch Svätý zošle na svet svoje druhé Turíce milosti a ohňa, aby pripravil Cirkev a ľudstvo na Ježišov návrat v žiari jeho Božskej slávy a aby všetko obnovil.“
2. Existuje ešte iný chronologický údaj
Totiž: fakt, že ešte predtým musí prísť ku skúške antikrista, totálna „zima“, „výkupné utrpenie“, ktoré bude trvať okolo tri a pol roka, ak sa vezmú doslova chronologické znamenia proroka Daniela a knihy Zjavenia: (porov. posledné posolstvo z roku 1992).
„Za čias Noemových, bezprostredne pred potopou, nastúpili do archy tí, ktorých Pán vybral na prežitie strašného trestu. Vo vašich časoch vyzývam všetky svoje deti vojsť do archy novej zmluvy, ktorú som pripravila v svojom Nepoškvrnenom Srdci, aby som vám pomohla znášať krvavú ťarchu vašej veľkej skúšky, ktorá bude predchádzať príchod Pánovho dňa.‘“ (30. júla 1986).
„Je to skúška tak veľká a bolestná, že si to vôbec nemôžete ani predstaviť, je však nutná pre Cirkev a pre celé ľudstvo, aby k vám mohla prísť nová éra, nový svet, zmierenie ľudstva so svojím Pánom.“ (2. februára 1991).
Pokiaľ ide o Antikrista, chcel by som pripomenúť úvod k duchovným cvičeniam vo Vatikáne v roku 2007 od kardinála Biffiho, kde hovoril o „prorockom upozornení“ Solovieva na túto tému, pripadá mi, že stojí za povšimnutie.
„NOVÉ TURÍCE“ POTVRDZUJE MAGISTÉRIUM
PIUS XII. povedal: „Modlíme sa, aby Ježiš urýchlil deň, ktorý určite príde, keď nové tajpmné vyliatie Ducha Svätého zahalí všetkých Kristových vojakov...“ (24. decembra 1954).
JÁN XXIII.: „Panna Mária je správne nayývaná Nevestou Ducha Svätého. Veriaci vzývajú (jej prostredníctvom) vyliatie darov Ducha svätého, aby prišli druhé Turíce a potešili rodinu kresťanov“ (1. mája 1959).
Tu je modlitba pápeža Jána XXIII. pri zvolaní II. Vatikánskeho koncilu: „Obnov v tomto našom čase svoje zázraky ako nové Turíce a udeľ svätej Cirkvi svoje divy, aby jedným srdcom a horlivo vytrvala s Máriou, Ježišovou Matkou na modlitbách a vedená svätým Petrom rozširovala Kráľovstvo Božského Spasiteľa...“ (Apoštolská konštitúcia Humanae salutis, 25. decembra 1961).
JÁN PAVOL II.: mal často prejavy s prorockým tónom. Don Stefano mal zoznam desiatok textov, v ktorých pápež privolával a vzýval Ježišov návrat v sláve. Pravdepodobne existuje aj celá štúdia textov, v ktorých pápež privolával a vzýval druhé Turíce, aby prišli.
BENEDIKT XVI.: toto vzývanie nachádzame aspoň v troch textoch:
- 20. mája 2007, na Anjel Pána: „Podobne ako vtedy apoštoli aj my sa po nanebovstúpení stretajme v modlitbe, aby sme v duchovnom spojení s Pannou Máriou prosili o vyliatie Ducha Svätého (porov. Sk 1, 12 – 14). Kiež jej orodovanie vyprosí pre celú Cirkev nové Turíce.“
- 27. mája 2007, Posolstvo k Svetovému dňu misií: „Panna Mária, ktorá svojou materskou starostlivosťou sprevádzala Cirkev pri jej začiatkoch, nech riadi naše kroky aj v tejto dobe a nech nám vyprosí nové Turíce lásky.“
- 20. júla 2007, Posolstvo k Svetovému dňu mládeže: „My sme ovocím tohto poslania Cirkvi, a to skrze pôsobenie Ducha Svätého. Nesieme v sebe pečať Otcovej lásky v Ježišovi Kristovi, ktorou je Duch Svätý. Nikdy na to nezabudnime, pretože Pánov Duch pamätá na každého jednotlivo a zvlášť prostredníctvom vás mladých chce vo svete znovu rozdúchať vietor a oheň nových Turíc... Vzývajme spoločne Ducha Svätého, s dôverou prosiac Boha o dar nových Turíc pre Cirkev a pre ľudstvo tretieho tisícročia.“ (č. 4, 8).
Možno existuje štúdia, v ktorej aj pápež František privoláva a vzýva nové Turíce, aby prišli.
BIBLICKÉ ZMIENKY
Takmer vždy, keď Panna Mária hovorí v modrej knihe o druhých Turícach (alebo „nových Turícach“, „nových časoch“, „novej ére“... ), odvoláva sa na dva biblické texty:
·
Žalm
104, 29-30: „Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; odnímaš im dych
a hneď hynú a vracajú sa do prachu. Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené
a obnovuješ tvárnosť zeme.“
·
Proroctvo
Izaiáša 65, 17: „hľa, ja stvorím nové nebo a novú zem“: text, ktorý
cituje aj Zjavenie 21, 1: „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo
a prvá zem sa pominuli“ a tiež 2 Pt 3, 11-13: „A keď sa toto všetko
má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne
príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni
roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých
prebýva spravodlivosť.“
Všimnime si, že text z 2.
listu sv. Petra ma takýto predpoklad: „Predovšetkým vedzte, že
v posledných dňoch prídu s posmechom posmievači, žijúci podľa svojich žiadostí,
a budú hovoriť: "Kde je ten jeho prisľúbený príchod?" Veď odvtedy,
ako zosnuli otcovia, všetko ostáva tak, ako to bolo od počiatku stvorenia.
Skryté je im totiž - a oni to chcú -, že nebo je oddávna
a že zem povstala Božím slovom z vody a skrze vodu a že skrze ne zahynul aj
vtedajší svet, zatopený vodou. A to isté slovo udržiava terajšie nebo i zem a
zachováva pre oheň, keď príde deň súdu a záhuby bezbožných ľudí.“ (2 Pt 3, 3-7).
Tieto prorocké slová sv. Petra citujem, pretože hovorí o tom, že minulý svet bude do základov zmenený, avšak bez toho, že by to bol koniec sveta. Hovorí tiež, že súčasný svet bude musieť tiež podstúpiť hlboké očistenie ohňom súdu. Ale možno to ešte nebude koniec sveta.
Modrá kniha ide jasne v línii duchovného súdu, ktorým bude zmena sveta, ale nie koniec sveta. Tvrdenia sv. Ireneja na túto tému musia byť chápané v augustiniánskej línii. Voči tejto téme nie sú uzavreté ani magistérium Cirkvi či teologické argumenty.
„Môžeme byť pokojní“, hovorieval don Stefano. Magistérium hovorí len to, aby sa „nevyučoval ako istý“ Pánov viditeľný príchod na zem, ktorý by zahŕňal v sebe bezprostredný koniec sveta. Parúzia zostáva ťažkou a nie celkom prebádanou témou.
Svätý Peter hovorí o ohni. Vysvetľujem to tak, že ide o duchovný oheň, skôr ako by hovoril o hmotnom ohni pre materiálny svet. Čiže nejedná sa o koniec sveta, ale o udalostiach vo svete a v čase, keď prídu druhé Turíce. V modrej knihe hovorí Panna Mária často (okolo 70 krát) o spaľujúcom ohni Ducha Svätého.
· V prospech tohto duchovného zmyslu hovoria aj zmienky od Ezechela 36, 26: „nové srdce a nový duch“, aby vyjadril, že novosť tohto nového neba a novej zeme je predovšetkým duchovná.
V DUCHOVNOM ZMYSLE
V tomto zmysle je
pravdepodobný rozdiel medzi prvými Turícami (sviatostná ekonómia
zmŕtvychvstalého Krista, zmienené „posledné časy“) a druhými Turícami, nie
je rozdiel
v prirodzenosti (stále ide o sviatostnú ekonómiu), ale o rozdiel
v stupni (spaľujúci oheň, ktorý premieňa, tak ako premenil apoštolov
prvých čias, ba oveľa viac) tu sa možno odvolať na
11. jún 1983. Je to prekrásne posolstvo, hlboká trojičná meditácia, ktorú často
citoval don Stefano a začína slovami: „Moje Nepoškvrnené Srdce je bránou
nebies, ktorou prichádza Duch lásky Otca a Syna, aby došiel k vám a obnovil
celý svet.“ Končí sa výzvou: „Preto vstúpte cez nebeskú bránu môjho
Nepoškvrneného Srdca, ak chcete mať účasť na Božom zázraku nových Turíc pre
Cirkev a na úplnom obnovení sveta.“
Uprostred posolstva sa trochu
hovorí o tom, čo napísal Ľudovít z Montfortu: „Keď Duch Svätý,
jej Ženích, nájde Máriu v duši veriaceho, ponáhľa sa tam vstúpiť a vlieva
sa do nej
v takej miere, v akej táto duša dala priestor jeho Neveste“
(O pravej úcte 36):
„Keď vás vidí v mojom materskom náručí, Duch Svätý vás ovieva silou lásky, aby vás rozpálil na iskry, na plamene milosti a hviezdy svätosti a horlivosti, aby sa obnovili základy Cirkvi.“ (11. júna 1983).
„Obnova základov“ pripomína „nové nebo“, na ktoré čakáme novými Turícami (je súčasťou „stálych vyjadrení“, „konštánt“ , ako to ešte povieme). Nie nebo, kde veľký ohnivý drak strhne nebeské hviezdy, aby ich vrhol do blata (porov. Zjv. 12,4), ale nové nebo, ktoré vytvára Panna Mária, „nové nebo a nová zem, v ktorých bude prebývať spravodlivosť“, čiže púčiky, ktoré rozkvitli a sú chránené v istom útočišti jej Nepoškvrneného Srdca.
Pripomína mi to žalm 91: „I keď po tvojom boku padnú tisíce kňazov a desaťtisíce po tvojej pravici“ (žiaľ, je to všeobecná skúsenosť a „náš najťažší kríž“, ako hovorí Panna Mária 24. júla 1975), avšak ty zostaneš pevný na tomto základe Cirkvi, pretože si zasvätený Panne Márii. Had nemôže zviesť pokorných, ktorí sú ukrytí v Márii. Zasvätenie sa Panne Márii je duch malosti, satana privádza do zúrivosti, ale má viac ťažkostí vytrhnúť Márii maličkých. Ak sa mu to podarí, Panna Mária nájde prostriedky, ako ich získať späť.
TYPICKÉ POSOLSTVO
Citujem posolstvo z 26. mája 1996, Turíce. Bolo dané v Santandri, neďaleko Garabandalu, azda nie náhodou.
„Pripravujete sa na prijatie zázraku druhých Turíc. Druhé Turíce prídu, aby znova priviedli spohanštené ľudstvo, žijúce pod mocným vplyvom Zlého, k plnému spoločenstvu života so svojím Pánom, ktorý ho stvoril, vykúpil a spasil.“ Ako? „Zázračné duchovné ohnivé jazyky očistia srdcia a mysle všetkých, ktorí sa uvidia v Božom svetle a budú prebodnutí ostrým mečom jeho božskej Pravdy.“ Čiže ľudstvo uvidí, „do akej priepasti padlo“ (18. mája 1997, Turíce) a s týmto bolestným „osvietením svedomia“ sa vráti k svojmu Pánovi.
„Druhé Turíce prídu, aby priviedli
celú Cirkev na vrchol jej najväčšieho jasu. Duch múdrosti ju povedie k
dokonalej vernosti evanjeliu. Duch rady jej bude pomáhať
a bude ju utešovať vo všetkých jej trápeniach. Duch sily ju povedie ku
každodennému
a odvážnemu svedectvu o Ježišovi.“
Bude to musieť byť súženie a hrdinské svedectvo o Ježišovi, čiže mučeníctvo.
„Duch Svätý jej sprostredkuje predovšetkým vzácny dar dokonalej jednoty a najväčšej svätosti.“
Toto je súčasťou „základu“ posolstva o Turícach: návrat k jednote „Jeruzalema - Cirkvi“ na rozdiel od Bábelu – Babylonu, v ktorom sa nachádzame.
„Iba potom Ježiš prinesie do Cirkvi svoje kráľovstvo slávy.“
Ďalšie tajomstvo, ktoré však príde (aspoň to tak vyzerá), ako chronologicky nasledujúca etapa:
„Druhé Turíce zostúpia do sŕdc, aby ich premenili a urobili citlivými a otvorenými pre lásku, aby ich urobili pokornými a súcitnými, zbavenými každého sebectva a každej zloby. Pánov Duch takto premení kamenné srdcia na srdcia z mäsa.“
Znovu je tu citácia od Ezechiela, 36, 26.
„Druhé Turíce spália ohňom jeho božskej lásky hriechy, ktoré zatieňujú krásu vašich duší. Takto sa duše vrátia do plného spoločenstva života s Bohom, budú vyvolenou záhradou jeho prítomnosti a v tejto žiarivej záhrade budú kvitnúť všetky čnosti, ktoré som starostlivo ja, vaša nebeská záhradníčka, vo vás pestovala. Takto Duch Svätý vyleje na zem dar svojej božskej svätosti.“
Nad týmito duchovnými hľadiskami sa musíme zastaviť dlhšie, pretože nimi začína Panna Mária už v našom srdci. Viac nás zaujíma to „už“ a „ešte nie“. Mnohokrát nám totiž hovorí, že jej víťazstvo sa „už začalo“ prostredníctvom našej malosti. Okrem 11. júna 1983 by som chcel ešte citovať 28. január 1984, 2. február 1995, 8. september 1995... (urobím to sčasti na záver).
„Druhé Turíce zostúpia na všetky národy,
rozdelené sebectvom, rôznymi záujmami
a rozpormi, ktoré ich často stavajú navzájom proti sebe. Preto sa všade šíria
vojny
a bratovražedné boje, v ktorých sa už prelialo tak veľa krvi na vašich
cestách.“
Ide o úplnú obnovu sociálno-ekonomicko-politických podmienok sveta. Kompletnú náboženskú obnovu sveta: už nie Babylon, ale Jeruzalem....
„Potom budú národy súčasťou jednej veľkej rodiny, zhromaždenej a požehnanej prítomnosťou Pána medzi vami.“
Táto prítomnosť už je medzi nami prostredníctvom jeho sviatostí. Nejde o inú ekonómiu spásy, ale azda o nejakú úroveň „navyše“, proroctvom o „eucharistickom kráľovstve“.
„... Takto spoločne budeme úpenlivo prosiť o dar Ducha Svätého a spolu budeme očakávať zoslanie druhých Turíc, ktoré obnovia svet a premenia tvárnosť zeme.“ (26. mája 1995).
„ZÁKLADY“
Z čítania na tému nových a druhých Turíc v modrej knihe vyberiem niekoľko „základov“, „konštánt“, ktoré teraz vymenujem:
– Ide stále o rovnaké biblické citácie: Izaiáš 65, 17; Žalm 104, 29-30; a zriedkavejšie Ezechiel 36, 26 (ktorá rozoberá viac duchovný a súčasný aspekt nových Turíc).
– Univerzálne a verné ohlasovanie evanjelia (pripomínam citát od Ľudovíta z Montfortu, ktorý som použil na začiatku). Totiž: všeobecná oslava Ježiša (18. mája 1997).
– Očisťujúci a premieňajúci oheň (iba duchovný? Ťažko povedať).
– Úplná, hlboká premena a obnova od základov...
– Na kozmologickej úrovni: takmer určite zem zostane zemou, ale s takými hlbokými zmenami, že bude... ako to píše sv. Peter v druhom liste.
– Na sociálno-ekonomicko-politickej a predovšetkým náboženskej rovine: nebude už nič viac spoločné s touto našou súčasnou babylonskou civilizáciou: „Padol, padol ten veľký Babylon!“ ohlasuje anjel (Zjv 14, 8), 2. októbra 1992).
– Chronológia je stále rovnaká v celej modrej knihe: najprv bude pominuteľné satanovo víťazstvo Antikrista, tvrdý čas; počas alebo po ňom prídu druhé Turíce, a keď raz prídu a keď tu „raz budú“, ak tak možno povedať, vráti sa Ježiš v sláve.
– Nejde o koniec sveta ani o posledný súd; najprv tu budú tieto etapy, ktoré Panna Mária nazýva, a my s ňou, „víťazstvom jej Nepoškvrneného Srdca“.
ZÁVER
Zastavme sa trochu pri týchto duchovných „základoch“ s poukázaním na posolstvo z 11. júna 1983. Ide o „už uskutočnené“ víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie v našom srdci, ktoré nás zaujíma viac než to eschatologické, „ešte neuskutočnené.“
V posolstvách z 2. februára 1981 alebo 2. februára 1995 spája Panna Mária tému obnovy Cirkvi s témou nášho kňazského utrpenia obetovaného na „tajomnom oltári“ jej Nepoškvrneného Srdca.
V tejto línii máme aj posolstvo z 3. marca 1979: „vnútorné prenasledovanie“ (nakoniec: čas Antikrista): opustenosť, zrada, zapretie, ako pri Ježišovi „poslúži k úplnej obnove Cirkvi“ (podľa mňa don Gino Salmaso1 bol aspoň taký istý v mučeníctve ako don Nazareno2).
V tejto línii ide aj posolstvo z 11. júna 1988: „trvalá obeta, totálna ponuka seba, aby pripravili...“ a tiež posolstvo z 8. septembra 1995. Zdôrazňujeme, že duchovne tu už je toto víťazstvo, Panna Mária ho buduje každý deň v našom srdci, ktoré sa jej zverilo, ak zostávame v malosti, poddajnosti, „maximálnej“, „hrdinskej“ dôvere, ako to ona hovorí. V dôvere, čiže viere, udržiava zapálený tiež plameň našej lásky (nikdy nemajme tvrdé srdce!).
Zakončujem nádejou, lebo téma „jari“ dáva nádej aj v „najtvrdšej zime“, ktorá bude musieť prísť na niekoľko rokov (a zdá sa, že v priebehu niekoľkých rokov), keď prídu dni „všeobecného zúfalstva“, ako hovorí Panna Mária (2. februára 1994). Mimo nebezpečenstva budú tí, ktorí budú „dúfať napriek každej nádeji“ ako Abrahám (Rim 4, 13). Panna Mária pod krížom (KKC 145-149): mala nádej aj napriek tomu, ako „veci vyzerali“ (2. apríla 1988): Buďme my sami „púčiky, ktoré dáva Panna Mária na konáre Cirkvi“.
„V hlbokej temnote vášho času, ak žijete so mnou, môžete už rozpoznať svitanie novej éry, ktorá vás čaká.“ (1. januára 1991).
Don Laurent Larroque
Preklad:Sr. Margita Baroková