OSVIETENIE SVEDOMÍ
Táto téma je v modrej knihe prítomná v štyroch posolstvách.
1) 22. mája 1988. „Duch Svätý otvorí svojou Božskou láskou brány sŕdc a osvieti všetky svedomia. Každý človek sa uvidí v spaľujúcom ohni Božej pravdy. Bude to akoby súd v malom.“ Už toto proroctvo Panny Márie je veľmi jasné a budeme ho komentovať.
2) 2. októbra 1992. „Keď sa to stane, bude to taká veľká vec, aká sa nikdy nestala od stvorenia sveta. Bude to akoby malý súd, a každý uvidí vlastný život a všetky skutky v Božom svetle.“ Je zaujímavé všimnúť si hneď, že tento text z roku 1992 je o oznámení troch anjelov, ktoré sa nachádza aj v Zjavení 14, 6-13, kde sa píše: „Prišla hodina Božieho súdu!“ Aj keď „v malom“, bude to Boží súd.
3) 22. mája 1994. V tomto posolstve je osvietenie svedomí opísané ako univerzálne vyliatie Ducha Svätého: „Je potrebné nové a univerzálne vyliatie Ducha Svätého, aby ste dospeli do tak veľmi očakávanej novej doby... Duch Svätý vydá svoje dokonalé svedectvo o Synovi, pripraví srdcia a duše na prijatie Ježiša, ktorý sa k vám vráti v sláve.“ Čiže toto osvietenie svedomí predchádza a pripravuje na Ježišov návrat vo jeho sláve. A bude súvisieť s oznámeným víťazstvom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie:
„Moja hodina je hodinou Ducha Svätého. Víťazstvo môjho Nepoškvrneného Srdca sa uskutoční zároveň s veľkým zázrakom druhých Turíc. Z neba zostúpi nový oheň a očistí celé ľudstvo, ktoré sa vrátilo k pohanstvu. Bude to akoby súd v malom a každý sa uvidí vo svetle Božej Pravdy.“
Tu vidíme tajomný súvis medzi týmto osvietením svedomí, novými Turícami a víťazstvom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Zdá sa, že všetko sa udeje naraz a bude predchádzať i pripravovať na Kristov slávny návrat. Panna Mária upresňuje, že to bude „nový oheň“, nová vec, čiže niečo, čo ešte nepoznáme.
Potom hovorí Panna Mária o účinkoch tohto osvietenia, avšak to si všimneme neskôr.
4) 4. júna 1995. Toto posolstvo preberá a vysvetľuje celú tému, uvediem ho ďalej.
V BIBLII
Táto téma je prítomná v Biblii, keďže ide o jednu z charakteristík veľkého „Pánovho dňa“, ktorý musí byť medziiným „príchodom Slnka spravodlivosti, ktoré osvieti a svojimi lúčmi prinesie uzdravenie“ – Malachiáš 3, 20.
Jednou z charakteristík Pánovho dňa je aj téma veľkého svetla v deň súdu. Zdá sa, že súčasťou témy osvietenia svedomí je Pánov deň, aj keď by bolo potrebné rozlišovať medzi „súdom v malom“ a veľkým súdom, posledným súdom po všeobecnom zmŕtvychvstaní tiel.
Živí nádej
Túto tému, tak trochu neznámu, som chcel preštudovať z pohľadu cirkevnej tradície, nakoľko ju poznám, pretože pokladám za dôležité napojiť sa na rôzne témy, ktoré živia našu nádej v týchto veľmi búrlivých časoch, ktoré priviedli mnohých k strate viery alebo k zúfalstvu.
My musíme byť nositeľmi nádeje, ktorú vkladá Panna Mária do nás, s prísľubom jej konečného víťazstva, ktoré nemôže sklamať, nie preto, že by sme pochopili zmysel okolností, ale preto, že Boh je verný svojim prísľubom. Toto je opravdivý úkon nádeje: nie v to, že zajtra bude lepšie, to je ešte príliš ľudské. Ale dúfať, že Boh je svojím prisľúbeniam verný a nikdy nás nesklame (dúfať hrdinsky, aj proti tomu, ako veci vyzerajú na pohľad).
Panna Mária chce z nás urobiť svedkov viery a nádeje, nositeľmi Kristovho svetla, apoštolov posledných čias (8. júna 1991) vo svete zahalenom temnotou.
(Napríklad pred dvoma rokmi na Veľkú noc boli kostoly prázdne a v temnote: bol to čas, aby sme uplatnili Máriino proroctvo: „keď bude všetko zahalené do temnoty, ja sama budem vaším svetlom a povediem vás, aby ste splnili to, čo si praje moje Nepoškvrnené Srdce.“ 15. marca 1975).
Čitateľ, ktorý si zvykol čítať modrú knihu, vie dobre, že Panna Mária nás vždy privádza k nádeji, aj keď opisuje kríž celej Cirkvi, ako to robí aj v treťom fatimskom posolstve. Aj pre Cirkev je kríž len prechodnou, výkupnou etapou, ako to hovorí viackrát (napríklad 1. januára 1980), ide o nevyhnutnú etapu pred vzkriesením (pozri Katechizmus katolíckej Cirkvi 677), pred oznamovaným víťazstvom.
„Ako sa vidia osoby v zrkadle“
V tomto opise výkupného utrpenia Cirkvi, presne počas tretieho fatimského zjavenia opisuje sestra Lucia jeden detail, ktorý zodpovedá podľa mňa osvieteniu svedomí:
„A v nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli: niečo podobné tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle, keď pred ním prechádzajú.“ Môžeme teda povedať, že sa videli akoby v zrkadle, ako sa človek vidí v Božom svetle.
Tento fakt nachádzame aj v slovách malého Františka z Fatimy, ktorého citoval Ján Pavol II. v známej kázni 13. mája 2000. Je aj vysvetlením Mariánskeho kňazského hnutia. Zopakujem ju, lebo pripomínam, že don Stefano v nej videl, ako hovorieval, celý dôvod vzniku Mariánskeho kňazského hnutia: „Podľa Božieho plánu prišla z neba na túto zem Žena odetá slnkom (Zjv 12,1) hľadať maličkých, ktorých Otec uprednostňuje. Hovorí k nim s materinským hlasom a srdcom.“
„Podľa Božieho plánu“: znamená to, že Hnutie nie je ľudský plán ani myšlienka dona Stefana. Pochádza od Boha. Sme tam podľa Božieho plánu, nie z ľudskej myšlienky. Aj po 50. rokoch. Pripomíname si nie osobitnú udalosť, ale Boží plán.
„Prišla z neba na túto zem Žena odetá slnkom (Zjv 12, 1) hľadať maličkých, ktorých Otec uprednostňuje“: čiže charakteristikou členov Mariánskeho kňazského hnutia číslo 1 je malosť, ako výsledok zasvätenia sa Panne Márii: sme „dvojmesačné deti v jej náručí“, čo zdôrazňoval don Stefano. Ak sme maličkí, Ona nás hľadá a berie si nás. Ak sme veľkí, Ona nás nemôže vziať do náručia a necháva nás našej sebestačnosti.
„Žena odetá slnkom“. To znamená, že žijeme v apokalyptických časoch, dobe konečného boja medzi Ženou odetou slnkom a veľkým drakom, ktorý ovláda zem na čas, ktorý mu bol udelený, ohraničený čas, ktorý sa končí, pretože na konci bude víťazstvo patriť jedine Ježišovi a Márii (19. decembra 1973). Sme teda v čase draka zo Zjavenia 12-13 a dôsledkom toho v čase „Božieho súdu“, ako je to napísané v Zjavení 14, ktoré sme pred chvíľou citovali.
„Hovorí k nim s materinským hlasom a srdcom,“ preto je potrebné mať srdce a oči dieťaťa, aby sa mohol pochopiť Matkin hlas a srdce, ktorá k nám hovorí hlavne prostredníctvom svojej modrej knihy. Kto je ako dieťa, rozumie všetkému a stále rastie v živote podľa Márie. Kto je veľký, lebo si myslí, že vie všetko, zanedbáva modrú knihu (9. novembra 1984: „nepočúvali viac moje posolstvá, nerozjímali nad nimi a nežili podľa nich“) a neuvedomujú si, že zanedbávajú nesmierny poklad.
Don Stefano často takto komentoval tento začiatok kázne svätého Jána Pavla II.
Ponúknuť sa ako obeta odčiňovania
Kázeň pokračuje ďalej: Panna Mária ich pozýva „ponúknuť sa ako obety odčiňovania, pretože je ochotná priviesť ich bezpečne až k Bohu.“
Tu je naše hlboké povolanie: byť obetami odčiňovania, pretože „príliš veľa duší ide do pekla“ v týchto našich časoch, lebo „nikto sa za nich nemodlí a neobetuje“. Ale ak niektorí prijmú tento postoj obetí na oltári Nepoškvrneného Srdca Panny Márie (2. februára 1981), vtedy mnohé duše do pekla neprídu. V nebi uvidíme, ako sa o to naša Mama snažila naším prostredníctvom (v modrej knihe opakuje Panna Mária výraz „naším prostredníctvom“ 91 krát, je to veľmi dôležité naliehanie).
„Ako sa vidia osoby v zrkadle“
Všimnime si, čo nasleduje v homílii pápeža Jána Pavla II.:
„A hľa, uvideli vyjsť z materinských rúk svetlo, ktoré prenikalo do ich vnútra tak, že sa cítili byť ponorení v Bohu, ako keď sa osoba – oni sami to tak vysvetľovali – pozerá do zrkadla. Neskôr si František, jeden z troch vizionárov, všimol: „Horeli sme v tom svetle, ktorým je Boh a nezhárali sme.“
Podľa mňa to úplne súvisí s osvietením svedomí. Bude to chvíľa, v ktorej sa všetci uvidíme v samotnom Božom svetle, takí, akých nás vidí Boh, bude to ako zrkadlo, v ktorom uvidíme seba samých tak, ako nás vidí Boh. Bude to niečo spaľujúce a zároveň nespaľujúce, totiž nespaľujúce fyzicky, ale veľmi spaľujúce morálne a duchovne, ako sme to čítali na začiatku psoolstva z 22. mája 1988: „Každý človek uvidí seba samého v spaľujúcom ohni Božej pravdy“.
„Duch Svätý príde“
Toto posolstvo, ako aj z 22. mája a zo 4. júna 1995 boli dané na slávnosť Zoslania Ducha Svätého. Ako sme videli, Panna Mária vytvára veľmi pevné a jasné puto medzi druhými Turícami a výnimočným fenoménom osvietenia svedomí.
Panna Mária dôrazne hovorí, že aj my musíme naliehavo opakovať vzývanie: „Príď, Duchu Svätý, príď na mocný príhovor Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, tvojej milovanej nevesty“, pretože táto modlitba zakaždým urýchľuje príchod Druhých Turíc.
„Duch Svätý príde“ je názov posolstva z 22. mája 1994. Hovorí: „Čas druhých Turíc prišiel. Duch Svätý príde ako nebeská rosa milosti a ohňa, ktorá obnoví celý svet. Pod jeho neodolateľnou činnosťou lásky sa Cirkev otvorí k prežívaniu novej éry svojej najväčšej svätosti a zažiari takým silným svetlom, že pritiahne k sebe všetky národy sveta.
Duch Svätý príde, aby sa uskutočnila vôľa nebeského Otca a svet znova odrážal jeho veľkú slávu. Duch Svätý príde, aby založil slávne Kristovo kráľovstvo, bude to kráľovstvo milosti, svätosti, lásky, spravodlivosti a pokoja.“ (Citujem znova:) „Svojou Božskou láskou otvorí brány sŕdc a osvieti všetky svedomia. Každý človek sa uvidí v spaľujúcom ohni Božej pravdy. Bude to ako súd v malom.
Potom prinesie Ježiš Kristus na svet svoje slávne kráľovstvo. Duch Svätý príde prostredníctvom víťazstva môjho Nepoškvrneného Srdca. Preto vás všetkých pozývam vstúpiť do večeradla môjho Srdca.“
Chronologicky a prakticky:
Ak mám pokračovať chronologickým a praktickým spôsobom, čo tu Panna Mária povedala, komentoval by som to takto:
1. Večeradlá s naším vzývaním, aby Duch Svätý prišiel.
2. Víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, v ktorom príde.
3. Príchod Ducha Svätého.
4. Osvietenie svedomí, o ktorom sa tu sčasti píše. Ešte sa k tomu vrátim. Potom tu máme udalosti, ktoré sa uskutočnia:
Vtedy sa vyplní Otcova vôľa a nastane príchod Pána Ježiša v sláve vo svojom defintívnom kráľovstve „života a pravdy, milosti a svätosti, lásky, spravodlivosti a pokoja,“ ako sa to hovorí v liturgii, počas prefácie na sviatok Krista Kráľa.
Prakticky to znamená, že nemáme zvedavo chcieť vopred poznať udalosti a okolnosti (Panna Mária hovorí, že zvedavosť je pasca, pokušenie – 1. marca 1980), ale musíme robiť večeradlá. V týchto večeradlách máme vždy začínať daným vzývaním (dajme si pozor, aby sme mu zostali verní a nevymýšľali náhradné invokácie), tam zostúpi Duch Svätý a pripraví nás medziiným na toto „osvietenie svedomí“, o ktorom hovoríme.
V čom bude spočívať?
Avšak v čom bude spočívať táto veľmi výnimočná udalosť?
Zostáva nám citovať posolstvo zo 4. júna 1995. Podnet si Panna Mária znova berie zo sviatku Zoslania Ducha Svätého, aby vysvetlila tajomstvo tohto osvietenia svedomí, ako podstatný prvok tak veľmi očakávaných druhých Turíc. Myslím, že môžeme znova čítať celú našu knihu na základe tejto súbežnosti (napríklad 1. januára 1995). Tak budeme mať aj mnohé ďalšie indikácie na to, aby sme pochopili, v čom spočíva toto osvietenie svedomí.
4. júna 1995:
„(V tento deň Turíc) som bola s apoštolmi a učeníkmi vo večeradle v Jeruzaleme, keď sa uskutočnil zázrak zoslania Ducha Svätého vo forme ohnivých jazykov. S radosťou som videla zázrak ich úplnej premeny. Z ustráchaných a bojazlivých, akými boli predtým, vyšli z večeradla odvážni a neohrození svedkovia Ježiša a jeho evanjelia.
V duchovnom večeradle môjho Nepoškvrneného Srdca sa dnes musí uskutočniť zázračná udalosť druhých Turíc, ktoré vzývate a očakávate. Zázračné ohnivé jazyky zostúpia na Cirkev a na celé ľudstvo.
– Božské ohnivé jazyky prinesú teplo a život ľudstvu, ktoré sa zmrazilo egoizmom, nenávisťou, násilím a vojnami. Takto sa vyprahnutá zem otvorí vanutiu Božieho Ducha, ktorý ju premení na novú a nádhernú záhradu, v ktorej si Najsvätejšia Trojica postaví svoj trvalý príbytok medzi vami.
– Ohnivé jazyky zostúpia, aby ožiarili a posvätili Cirkev, ktorá prežíva pochmúrnu hodinu Kalvárie. Bijú jej pastierov, zraňujú jej stádo, opúšťajú a zrádzajú ju jej vlastní, je vystavená búrlivému vetru bludov, preniknutá stratou viery a apostázou.
Boží oheň Ducha Svätého ju uzdraví z každej choroby, očistí ju od každej škvrny a každej nevery, oblečie ju do novej krásy, pokryje ju svojím jasom tak, aby mohla nájsť svoju jednotu a svätosť a aby vydávala svetu plné, univerzálne a dokonalé svedectvo o Ježišovi.
– Ohnivé jazyky zostúpia na vás všetkých, mojich úbohých synov, ktorých satan a všetci zlí duchovia, ktorí v týchto rokoch dosiahli svoje veľké víťazstvo, tak veľmi klamú a zvádzajú.
Takto budete ožiarení týmto božským svetlom a uvidíte sa sami v zrkadle Božej pravdy a svätosti. Bude to ako súd v malom, ktorý otvorí dvierka vášho srdca, aby prijalo veľký dar Božieho milosrdenstva.
Duch Svätý teda uskutoční nový zázrak univerzálnej premeny v srdci a v živote všetkých: hriešnici sa obrátia, slabí nájdu oporu, chorí nadobudnú uzdravenie, tí, čo sa vzdialili, sa navrátia do Otcovho domu, tí, čo sú oddelení a rozdelení, dospejú k plnej jednote. Takto sa naplní zázrak druhých Turíc. Uskutočnia sa s víťazstvom môjho Nepoškvrneného Srdca vo svete.“
Je to takmer celé posolstvo zo 4. júna 1995.
22. mája 1994
V posolstve z 22. mája 1994 pokračuje Panna Mária o účinkoch osvietenia:
„Tak sa hriešnici navrátia k milosti a k svätosti, zblúdilí na cestu dobra, tí, čo sa odvrátili, navrátia sa do Otcovho domu. Chorí dosiahnu úplné uzdravenie...“
Avšak pridáva ďalšiu vec: „Pyšní, nečistí a zlí satanovi spolupracovníci budú navždy porazení a odsúdení.“
Čiže tvárou v tvár voči tejto výnimočnej milosti bude každý postavený pred vlastné voľby a niektorí, príliš zatvrdnutí v hriechu, alebo už zapredaní satanovi, sa odmietnu obrátiť (porov. Zjv 22, 11).
13. mája 1988
Rovnaké doplnenie nachádzam v opise posolstva 13. mája 1988, ktoré predchádza posolstvu z 22. mája 1988: „Srdce Ježišovo sa chystá vyliať prúdy svojej Božskej milosrdnej lásky. Pre svet nastala hodina veľkého milosrdenstva. Zostúpi ako rosa na každú ranu, otvorí najtvrdšie srdcia, očistí duše ponorené do hriechu, hriešnikov privedie k obráteniu a všetkým udelí milosť úplnej obnovy.“
Je to doplnenie opisu účinkov tohto osvietenia svedomí: „otvoria sa zatvrdnuté srdcia, hriešnikov privedie k pokániu“.
„Súd v malom“
Myslím teda, že v deň, keď sa uvidíme „na tomto súde v malom“, v Božom svetle, ktorým je Boh sám, keď sa uvidíme pred Bohom takí, akí sme a pred sebou samými ako v zrkadle, vtedy budú zatvrdlivé srdcia pukať od bolesti, keď uvidia stav zloby svojho srdca pred Bohom, vtedy sa hriešnici vo veľkej miere obrátia, a tiež my, keď uvidíme aj svoje najmenšie nedostatky, ako to vytrvalo opakuje vo svojom Denníku svätá Faustína (pozri dodatok). Duch Svätý tak uskutoční druhé Turíce a Ježiš vyleje prúdy svojej milosrdnej lásky na duše.
Všeobecná milosť
Ďalej čítame, že to bude milosť udelená všetkým.
Všetkým, čo znamená, že bude všeobecná. Nikto neunikne tomuto osvieteniu, bude veľmi silné a neodbytné ako prúd. Potom sa hovorí: bude to milosť, nie zásluha. Čistý dar z neba. Bude to milosrdenstvo prichádzajúce z neba. Akoby posledné otcovské milosrdenstvo pred veľkým Pánovým dňom, pred veľkým súdom.
V ľudskej slobode
Avšak nehovorí sa, že sa obrátia všetci: bude to udelená milosť, avšak stále zostávame slobodní v tom, či Božie milosti prijmeme alebo ich odmietneme.
Tento úžasný a posledný prejav Božieho milosrdenstva udelený celému ľudstvu ponechá všetkých pred voľbou postaviť sa za Boha, ktorý osvecuje len preto, aby uzdravil (Mal 3, 20) alebo proti nemu, odmietnuť toto uzdravenie, prijať svoj hriešny stav ako vlastný výber, odmietnuť posledný prejav Božej dobroty, nenávidieť ho a tak sa vo svedomí rozhodnúť proti nemu na miesto zatrateného zloducha.
Po druhých Turícach vyjsť von
Po tejto udalosti vyjdeme ako apoštoli prvých čias, hovorí Panna Mária, na otvorené priestranstvo, „so zázrakom našej úplnej premeny“. Sme bojazliví a ustráchaní, ale z večeradla vyjdeme ako Ježišovi odvážni a nebojácni svedkovia, mocne utvrdení v Ježišovej pravde, zapálení horiacim ohňom Ducha Svätého. Myslím, že uvidíme tiež nesmiernu potrebu miliónov hriešnikov po Božom odpustení, po desivej skúsenosti s týmto „súdom v malom“, milosrdným, avšak spaľujúcim Božím súdom o stave ich i nášho svedomia, možno strávime celé dni a noci tým, že budeme udeľovať sviatostné rozhrešenie, aby sme napokon pripravili ľudské srdcia na Ježišov návrat v sláve, zatiaľ čo zatvrdlivé srdcia a satanisti nás privedú k vojne, zúrivej ako nikdy predtým, lebo budú úplne v moci ich učiteľa, satana. Bude to strašná vojna na konci čias, ktorá už začala, opísal ju sv. Ľudovít z Montfortu, keď hovorí o apoštoloch posledných čias, avšak vtedy sa stane hrozivou. Ale mala by byť krátka, hovorí evanjelium (Mt 24, 22) i Panna Mária.
Novinky a tradícia
Panna Mária hovorí: „bude to nový oheň“, neskôr v posolstve 2. októbra 1992: „keď sa to stane, bude to taká veľká vec, aká sa nestala nikdy od začiatku sveta“.
Súvisí to, ako sme sa zmienili, s oznámením troch anjelov Apokalypsy (Zjv 14), kde sa hovorí o Božom súde. Prijmime veľmi seriózne tieto prorocké slová zo Zjavenia (porov. Zjv 14, 7): „Prvý anjel má úlohu ohlasovať všetkým toto posolstvo: „Volal mohutným hlasom: "Chváľte Boha a poslúchajte ho, chváľte ho, lebo prišla hodina jeho súdu. Klaňajte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd.“
Tí, čo odmietnu tento anjelov príkaz, sa dostanú do nebezpečenstva, že sa ocitnú proti Bohu vo veľký deň jeho súdu, ktorý sa začne milosrdne týmto „súdom v malom“, ktorý bude spôsobom, ako sa postavíme v deň nášho definitívneho súdu. Ako vidíme, je to niečo „nové“, čo sa nestalo „nikdy od stvorenia sveta“, avšak táto neprítomnosť v tradícii nesmie byť dôvodom, aby sme to odmietli. Pretože súd v Pánov deň je predsa len súčasťou našej viery, podľa Biblie, Tradície i Magistéria. Uvádza sa len to, že „deň“ nie je len fyzický deň, veď už od začiatku Biblie (kde sa „dni“ stávajú 24-hodinové až po stvorení slnka, vo „štvrtý“ deň). „Pánov deň“ vo svojom najplnšom zmysle bol už Veľký Piatok. Teraz je naznačený istý spôsob tohto „Dňa“, ktorý doň zahŕňa aj tému milosrdenstva, nových Turíc, víťazstva Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, nášho odvážneho „posledného apoštolátu“ pred tým, ako dôjde k samotnej spravodlivosti.
DODATOK: ÚRYVKY Z DENNÍKA SVÄTEJ FAUSTÍNY
Tieto texty sú potvrdením témy osvietenia svedomí. V tejto knihe, rozšírenej v celej Cirkvi, a so zverejnením tretieho fatimského tajomstva, sa táto téma stala v Cirkvi už „tradíciou“.
Číslo 36:
„V jednej chvíli som bola predvolaná pred Boží súd. Stála som sama pred Pánom. Ježiš vyzeral tak ako pri umučení. O chvíľu rany zmizli a zostalo iba päť, na rukách, nohách a boku. Vtom som uvidela celý stav mojej duše tak, ako na ňu hľadí Boh. Jasne som videla všetko, čo sa Bohu nepáči. Nevedela som, že aj z tak nepatrných vecí sa treba zodpovedať pred Pánom. Aká to bola chvíľa! Kto ju opíše? Stáť zoči-voči Trojsvätému. Ježiš sa ma opýtal: „Kto si?“ odpovedala som: „Som tvoja služobnica, Pane.“ „Zasluhuješ si jeden deň očistcového ohňa...“
Číslo 83:
Prvá veta pripomína našu tému. Je zaujímavé všimnúť si ju súvislosti s ďalšími udalosťami konca čias (porov. Mt 24, 29-30).
„Napíš toto: Kým prídem ako spravodlivý Sudca, najprv prichádzam ako Kráľ milosrdenstva. Skôr ako nadíde deň spravodlivosti, bude ľuďom dané znamenie na nebi. Zhasne všetko svetlo na nebi a bude veľká tma po celej zemi. Vtedy sa objaví na nebi znak kríža a z otvorov, kde boli prebodnuté ruky a nohy Spasiteľa, (bude) vychádzať veľké svetlo, ktoré bude po nejaký čas osvetľovať zem. Bude to krátko pred posledným dňom.“
Číslo 71:
„Ó Božské Slnko, v Tvojich lúčoch vidí duša najmenšiu smietku, ktorá sa Ti nepáči.“
Číslo 324:
„Po sv. prijímaní som videla Pána Ježiša v takej pdoobe, v akej som ho videla pri jednej adorácii. Pánov pohľad prenikol moju dušu skrz-naskrz. Ani najmenšia smietka neunikne jeho pozornosti.“
Číslo 560:
„Aký sladký je pohľad môjho Pána. Jeho zrak preniká moju dušu do do najtajnejších hlbín...“
Číslo 383:
„Boli tam tri sestry, na ktoré Ježiš hľadel prísne. Neviem, z akého dôvodu, viem iba to, aké je strašné stretnúť sa s takým pohľadom, s pohľadom prísneho sudcu. Mňa sa ten pohľad netýkal a predsa som strnula od zdesenia.“
Číslo 852:
„Dnes ma náhle ako blesk prenikol Pánov pohľad. Vtom som poznala najmenšie smietky v mojej duši. Poznala som svoju ničotu do hĺbky, padla som na kolená, odporosovala Pána a s veľkou dôverou som sa vrhla do jeho nekonečného milosrdenstva. Takéto poznanie ma neubíja ani nevzďaľuje od Pána, ale skôr vzbudzuje v mojej duši väčšiu lásku a bezhraničnú dôveru. Ľútosť môjho srdca je spojená s láskou. Tie zvláštne Božie záblesky formujú moju dušu. Ó sladký Boží lúč, presvecuj ma do najskrytejšej hĺbky, lebo túžim dosiahnuť čo najväčšiu čistotu srdca a duše.“
P. Laurent Larroque, Fatima, 2022
Preklad: Sr. Margita Baroková