KÝM BOL PRE NÁS DON STEFANO GOBBI?

Príhovor dona Lucu Pescatoriho, generálneho responsabile MKH, pri príležitosti otvorenia procesu blahorečenia Božieho služobníka dona Stefana Gobbiho

Vaša Eminencia, pán kardinál,

v mene celého Mariánskeho kňazského hnutia Vám z hĺbky srdca ďakujem, že ste prijali našu túžbu otvoriť kauzu blahorečenia na overenie svätosti života a hrdinských čností dona Stefana Gobbiho.

Ďakujem, že je tu prítomný aj ďalší biskup, Mons. Giovanni d´Ercole, drahý priateľ dona Stefana, členovia Spoločnosti svätého Pavla, do ktorej don Stefano patril, postulátor, ktorý prijal túto úlohu, všetci spolubratia kňazi, ktorí prišli na túto slávnostnú udalosť i všetci prítomní. Veľká časť z nich sú členovia Máriánskeho kňazského hnutia, ktorí dona Stefana uznávajú za referenčnú osobu, predovšetkým tí, ktorí prišli z rôznych európskych krajín, z amerického kontinentu, z Libanonu a veľký počet veriacich zo vzdialenej Kórey, ako aj všetci tí, ktorí sledujú toto slávenie po celom svete cez internet. Pre nás všetkých je tento deň dňom požehnania a vďačnosti.

V úvode tejto úvahy o živote dona Stefana Gobbiho iste nemôžeme predbiehať úsudok Cirkvi, avšak cítime povinnosť svedčiť, kým bol don Stefano pre nás.

Eminincia, dovoľte mi vyjadriť, že nie je prehnané, keď ho my všetci pokladáme v srdci za opravdivého a skutočného otca. Otec je ten, kto dáva život a vychováva, a práve týmto bol pre nás don Stefano.

Bol hlboko spätý s Pannou Máriou a žil preto, aby uskutočňoval, čo žiadala vo Fatime, na ňom sme videli, čo to znamená žiť zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu, žiť pre jej víťazstvo, ktoré vo Fatime oznámila. Videli sme i to, ako Nepoškvrnené Srdce Panny Márie premení život toho, kto sa do neho uchýli.

Nepoškvrnené Srdce Tej, ktorá je Matkou Cirkvi, urobilo jeho kňazské srdce plodným v rozmere otcovstva voči nám kňazom i voči nespočetným veriacim, pretože ho urobilo podobným Ježišovmu kňazskému Srdcu.

Bol teda otcom pre nás mnohých kňazov, mnohých z nás..., bol si hlboko vedomý veľkosti kňazstva, takže pomáhal tisícom kňazov po celom svete, aby ho prežívali a v mnohých prípadoch, aby ho znovuzískali. Jeho otcovstvo, vložené do Ježišovho kňazského Srdca a živené v Nepoškvrnenom Srdci, bolo pre nás ako základ, aby sme boli v tomto ťažkom čase posilňovaní, pozdvihovaní z našich pádov, povzbudzovaní, aby sme sa nebáli ťažkostí a boli Kristovým svetlom pre nám zverených veriacich.

Na ňom sme videli horlivosť za spásu duší, ktorá nás nechávala užasnutých silou jeho príkladu a z veľkodušnosti jeho sebadarovania. Hovorieval nám, že treba mať úplnú dôveru v Boha a zveriť sa ako deti - don Stefano rád hovorieval – ako „dvojmesačné deti“ do Matkinho náručia, lebo Mária chce v každom z nás stvárniť obraz svojho Božského Syna, a to hlavne prostredníctvom zasvätenia sa jej Nepoškvrnenému Srdcu, ktoré nám bolo darované ako dar z neba pre tento náš čas. Preto sa snažil až do svojich posledných dní dosiahnuť čo najviac kňazov v každej časti sveta, aj v tej najvzdialenejšej, a robil to veľmi náročnými cestovaniami, hoci mal závažné zdravotné problémy, predovšetkým so srdcom. Stretával sa s nami na večeradlách modlitby, a tiež s tisícmi a tisícmi veriacich, ktorí sa chceli od neho naučiť, ako žiť toto zasvätenie a dostať sa do útočišťa Nepoškvrneného Srdca. Sú prítomní tu medzi nami, iní nás sledujú spojení s nami cez internet, aj v iných kontinentoch. Niektorí ho sprevádzali v rôznych krajinách sveta a sú svedkami toho všetkého, a hlavne, aké veľké bolo jeho „áno“, aké povoľné a poslušné Panne Márii, aby vo všetkom plnil Božiu vôľu. Jeho prítomnosť bola tiež veľkým potešením, koľkí z nás dostali od neho slovo povzbudenia, či už to boli matky rodín, alebo kňazi v malých krajinách, či biskupi vo veľkých mestách... pevné a zároveň nežné slovo, ktoré uzdravovalo srdce i dušu.

Bol teda otcom pre nás, kňazov i veriacich. Od neho sme sa učili, čo to znamená milovať Cirkev a žiť pre ňu, trpieť a obetovať sa za ňu... ponúknuť vlastné svedectvo a vlastný život, len aby sme boli verní Evanjeliu a učeniu Cirkvi, aby sme milovali Eucharistiu a modlitbu. Eminencia, zo srdca Vám ďakujem za to, že toto slávenie sa začalo v znamení eucharistickej adorácie a svätého ruženca a pokračuje svätou omšou... on bol učiteľom modlitby a lásky k Ježišovi... pretože don Stefano bol otcom, vychovával svedectvom a modlitbou... predovšetkým večeradlami, o ktoré bol požiadaný presne pred 50 rokmi, v roku 1974, a ktoré on rozšíril do celého sveta... večeradlá, v ktorých sa modlíme s Máriou za Cirkev i svet, v ktorých sa zasväcujeme jej Nepoškvrnenému Srdcu, aby mohlo zvíťaziť v našich srdciach a v celej Cirkvi. My môžeme byť aktívnou súčasťou jej materského diela v tomto čase. Ťažkom čase, to don Stefano stále zdôrazňoval, v ktorom sa mocne zjavuje Božie milosrdenstvo aj prostredníctvom materinskej činnosti Panny Márie. On sa vždy snažil byť jeho znamením, aby ten, kto sa Bohu vzdialil, mohol byť znovu získaný a nestratil sa naveky.

Eminencia, toto je niekoľko dojmov toho, kým bol pre nás don Stefano, a ešte raz Vám ďakujeme, že ste uznali za vhodné začať s overovaním jeho skutočnej svätosti života a svedectva.

Kiež Nepoškvrnené Srdce, ktoré bolo hviezdou a láskou dona Stefana, môže zažiariť jeho prostredníctvom a  tiež naším prostredníctvom pokračovať v jeho materskom diele spásy v Cirkvi, na Božiu slávu.

Como, 1. mája 2024

don Luca Pescatori

Preklad: sr. Margita Baroková