Drahí otcovia biskupi a bratia kňazi, ktorí ste prišli na toto večeradlo, dnes budeme spolu meditovať o téme, ktorú som dal v okružnom liste 1. januára 2004: „Apoštoli posledných čias“.

V tomto čase očisťovania a veľkého súženia, keď si satan urobil vo svete svoju vládu, ovládol ľudstvo teoretickým i praktickým ateizmom a urobil ho obetou materialistickej i hedonistickej civilizácie, v ktorej je Boží zákon zneucťovaný, verejne znevažovaný, vás pozývam k dôvere a nádeji, tejto čnosti, ku ktorej nás pápež povzbudzuje v týchto dňoch, aby sme v nej žili. Keď sú naše dni ovládané násilím, terorizmom, vojnami, naša nádej musí byť ešte väčšia.

 

Meno našej nádeje je Panna Mária!

 

II. Vatikánsky koncil nám v Lumen Gentium, kapitola 8 hovorí: „teraz svieti Mária putujúcemu Božiemu ľudu ako znamenie bezpečnej nádeje a útechy“. ... pretože skutočnou nádejou je Ježiš, Mária odráža Ježišovo svetlo a privádza nás k Ježišovi, spôsobuje, že naša nádej rastie. V krvavých skúškach, ktoré nás čakajú, nám ponúka svoje Nepoškvrnené Srdce ako oporu našej nádeje a materinské útočište. Preto prostredníctvom Mariánskeho kňazského hnutia uskutočňuje dar, ktorý prisľúbila vo Fatime počas zjavení v roku 1917, keď predpovedala víťazstvo svojho Nepoškvrneného Srdca. Prostredníctvom tohto Hnutia nám ponúka svoje Nepoškvrnené Srdce absolútnym spôsobom, máme sa tomuto Srdcu zasvätiť, ponúka nám ho ako oporu našej nádeje a materinské útočište v bolestných a krvavých skúškach, ktoré nás čakajú. Ponúka nám teda svoje Nepoškvrnené Srdce.

Z jednej strany nám týmto darom svojho Srdca dáva istú ochranu, z druhej strany nás v tomto Nepoškvrnenom Srdci formuje na apoštolov týchto našich čias, apoštolov posledných čias.

Týchto apoštolov posledných čias predvídal v prorockom videní sv. Ľudovít z Montfortu
(Traktát o pravej úcte k Panne Márii 54), kde hovorí, že Mária má moc nad všetkými démonmi. Pozrite, ako diabli dnes ovládajú svet. Katarína Emmerichová videla, že v 50-tych rokoch pred rokom 2000 sa peklo vyprázdnilo, v tom zmysle, že diabli, ktorí boli v pekle, vyšli odtiaľ preto, aby priniesli kráľovstvo zla, satanovo kráľovstvo do sveta... Teda „moc Márie nad všetkými diablami však zažiari najmä v posledných časoch, keď Satan bude číhať na jej pätu, čiže na jej ponížených otrokov i na jej jednoduché deti, ktoré povolá do vojny proti Satanovi. Pred svetom budú maličkí a prostí, pokorení pred ostatnými.“ Čo teda znamená: pokorený pred ostatnými – je to najmenší z malých, je to ničota. Rozumiete, či nie? „Pred svetom budú maličkí a prostí, pokorení pred ostatnými ako päta; budú šliapaní a prenasledovaní tak, ako je päta vzhľadom na ostatné údy tela. No budú bohatí na Božiu milosť, ktorú im Mária hojne nadelí. Pred Bohom budú veľkí a pokročilí vo svätosti, budú prevyšovať všetky stvorenia svojou oduševnenou horlivosťou a budú tak mocne podopieraní Božou pomocou, že s pokorou päty a v spojení s Máriou rozšliapu diablovu hlavu a prinesú víťazstvo Ježišovi Kristovi.“

 

O apoštoloch posledných čias hovorí Montfort aj v čísle 56-57: „Ale akí budú títo služobníci, otroci a deti Márie?

Budú ohnivým plameňom, Pánovými sluhami“, tu píše, že to budú kňazi - Pánovi služobníci, „ktorí všade zapália oheň božskej lásky. Ponesú zlato lásky vo svojich srdciach, kadidlo modlitby vo svojich dušiach a myrhu umŕtvovania vo svojich telách. Budú všade Kristovou ľúbeznou vôňou pre malých a prostých, zatiaľ čo budú vôňou smrti pre veľkých, bohatých a pyšných tohto sveta.

Budú ako hrmiace a poletujúce oblaky v jemnom vanutí Ducha Svätého. Nebudú viazaní na nič, ani ničím prekvapení. Nebudú sa trápiť pre nič, ale budú rozlievať dážď Božieho slova a večného života. Zahrmia proti hriechu“, zahrmia, veru treba hrmieť proti hriechu dnes, keď sa o ňom vôbec nehovorí.

„Zahrmia proti svetu“ dnes, keď je tendencia žiť v sympatii so svetom, pretože svetský duch vstúpil do vnútra Cirkvi i do života mnohých Božích služobníkov.... „Zasiahnu diabla i jeho prívržencov, budú to opravdiví apoštoli posledných čias.“

Posledných čias... v akom zmysle? Myslím, že v tom istom, aký im dáva Cirkev i aký často opakujú tieto posolstvá. Nehovorte mi o konci sveta, ale o konci čias, totiž týchto „posledných časoch“, ovládaných zlom, ovládaných zlým, keď sila, ktorá pôsobí vo svete, je, povedal by som, sila zla. Táto sila zla vošla aj do vnútra Cirkvi a vyvolala strašnú krízu viery, ktorá vedie k apostáze.

Preto podľa svätého Pavla a svätého Petra budú posledné časy súvisieť s veľkou neverou, ktorá sa rozšíri vo vnútri Cirkvi. Ak teda chceme vidieť vo svetle Ducha časy, ktoré práve žijeme, vidíme, že sú poznamenané mocným víťazstvom zla a ducha zla, ktorým je satan.

 

Satanovi sa podarilo vzdialiť ľudstvo od sveta cez praktický ateizmus. Niektorí z vás žili v moci ateistického komunizmu, keď sa ateizmus rozšíril na teoretickej rovine. Pápež povedal, že tu bol teoretický ateizmus, aspoň oficiálne, avšak väčšie zlo, ktoré ohrozuje súčasné ľudstvo, zvlášť na východe, je praktický ateizmus, pretože robí civilizáciu obetou materializmu a hedonizmu.

Materialista je ten, kto je citlivý iba na materiálne hodnoty, hedonista je nasmerovaný iba na hľadanie pôžitkov, preto sa toto ľudstvo vzdialio od Boha, chápete? A vytvorilo si pohanskú civilizáciu.

Pred určitými prejavmi tak rafinovanej a neľudskej tvrdosti, ako keď napríklad je niekomu odrezaná hlava človeku a televízia to ukazuje, tak hovorím: táto spoločnosť nie je ľudská, ale stala sa divošskou.

Ak Pius XII.  hovorieval vo svojom čase o civilizácii, ktorá sa stala divošskou, tým viac to platí o tej súčasnej civilizácii.

A tak, bratia kňazi, nechoďte sa pýtať, „kedy“ sa začne trest, nevidíte, že trest nás už zahaľuje, že už sa nachádzame vo vnútri trestu? Nevidíte, že tieto dni, ktoré žijeme, sú poznačené trestom?

Keď sa pozrieme na časy, v ktorých žijeme, vo svetle Ducha Svätého, čo vidíme? Vidíme, že naša civilizácia prežíva trest, ktorý si vytvára sama vlastnými rukami... pretože Boh je dobrý, Boh je milosrdný, Boh netrestá človeka a ľudstvo na tejto zemi „priamo“, on je taký dobrý, že keď už to zlo je, premení ho na dobro, ktoré z neho vzíde, avšak ľudstvo je slobodné: ak si vyberie Boha, vyberá ci cestu dobra, šťastia, lásky, pokoja. Ale ak sa od Boha oddiali, ľudstvo si samo vytvára trest svojimi rukami.

 

Boh je láska, ak sa ľudstvo oddiali od neho, stáva sa neschopným milovať. Kde nájdete lásku? Kde? Vidíte, že ľudstvo sa stalo púšťou lásky... Boh je život, ľudstvo vzdialené od Boha žije pod hrozbou smrti, a tu myslime na tú najstrašnejšiu formu vraždy, ktorou je zabíjanie nenarodených detí v lone ich matiek cez potrat, ktorý je umožnený vo všetkých štátoch.

Raz mi niekto povedal, že jediný štát, kde nebol povolený potrat, je Írsko.[1] Oh, zatlieskajme Írsku, je to jediný štát v Európe, jediný. Tieto európske národy sú poľutovaniahodné... Pápež kedysi naliehal, aby v Európskej ústave boli aspoň spomenuté kresťanské korene,  a práve tie krajiny, ktoré majú európske korene, vyšli z kresťanstva! Kresťanstvo je súčasťou ich dejín, ich civilizácie: Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Španielsko, a zrovna tieto krajiny sa postavili proti tomu, aby boli v Európskej ústave spomenuté kresťanské korene, zachránili to práve Taliansko a Poľsko. Zatlieskajme nahlas týmto dvom krajinám.

Vidíte, už neprejde ani deň bez toho, aby sa neudiali vraždy, samovraždy, život už nemá žiadnu cenu... začína sa schvaľovať aj eutanázia...

Boh je spoločenstvo, spoločenstvo... ďaleko od Boha vstupuje do rodín rozdelenie.

Oh, koľko je dnes rodín, ktoré sa rozpadajú... je to neuveriteľné... a v štátoch hrozia terorizmus, násilie, vojny...

 

Je to utrpenie, je to trest, ktorý dovoľuje Pán, aby sa ľudstvo očistilo!

Pápež (Ján Pavol II.) povedal: ľudstvo môže kráčať po ceste, ktorá ho privedie k tomu, že bude novou záhradou, a môže kráčať po ceste, ktorá ho privedie do toho, že bude hromadou zrúcanín...

Podľa vás – ktorú cestu si vyberá dnes ľudstvo? Povedzte mi to... ktorú cestu?

A ruiny, padajúc na hlavy ľudí, sa v istom bode stávajú trestom, ktorý dáva Boh skrze človeka, začína prinášať ovocie utrpenia ako ovocie zla... a z druhej strany sa stáva prostriedkom očisťovania, ktorý dáva Pán, aby očistil ľudstvo zo zla, ktoré si samo vytvára.

Toto je civilizácia, v ktorej žijeme.

 

Avšak toto by som chcel zdôrazniť, aby som vám ukázal, že ten, kto je povolaný byť apoštolom týchto posledných čias, má byť malý, chudobný, najnižší, šliapaný a trápený ako päta. Prečo? Pretože je evidentné, že ak dominuje zlo, ak dominuje vládca zla, ktorým je satan, tí, ktorú chcú byť verní Ježišovi a jeho evanjeliu, budú evidentne šliapaní silami tohto sveta, bude sa s nimi zle zachádzať... a teraz sa odvolám na niekoľko bodov, o ktorých hovoril pápež Ján Pavol II. vo Fatime v roku 2000, keď hovoril o stave, v akom sa nachádza ľudstvo, pričom vysvetľuje, že dnes ľudstvo žije pod veľkým znamením, ktoré sa zjavilo na nebi: pápež hovoril o „veľkom červenom drakovi“. Počas kázne vo Fatime 13. mája  roku 2000, keď vyhlásil fatimské deti za blahoslavené, povedal: „Tieto slová, ktoré sme si vypočuli, nás vedú k tomu, aby sme mysleli na veľký boj medzi dobrom a zlom. Vedú nás ku konštatovaniu, že keď človek odloží Boha nabok, nemôže dosiahnuť šťastie, napopak, skončí tým, že zničí seba samého.“

Teda ľudstvo, ktoré kráča po ceste odmietania Boha, kráča po ceste sebazničenia. Toto je trest.

Potom pápež pripomína: „Koľko obetí bolo počas posledného storočia minulého tisícročia! Myšlienka ide k hrôzam dvoch veľkých vojen i iných vojen v toľkých častiach sveta, ku koncentračným táborom, vyvražďovaniam, gulagom, etnickým čistkám a prenasledovaniam, k terorizmu a únosom osôb, drogám, atentátom proti životu pred narodením a proti rodine.“

Pokračujme... prvé roky 3. tisícročia... 11. september v New Yorku, 11. marec v Madride, súčasné atentáty, vidíme, ako je ľudstvo v moci draka, starého hada, ktorý ovládol a oklamal prvých rodičov, ktorý sa zjavil Ježišovi na púšti vo forme človeka („ak si Boží Syn, povedz, aby sa tieto kamene stali chlebom... dám ti všetko, ak sa mi budeš klaňať ... „nielen z chleba žije človek... je napísané: iba Pánovi, svojmu Bohu s budeš klaňať“ ), v týchto posledných časoch sa javí v pompéznosti svojej moci, javí sa ako víťaz (veľký červený drak, ktorému sa podarilo ovládnuť celú zem a cíti sa víťazom).

 

Viete, prečo sa cíti víťazom? Lebo sa mu podarilo vytvoriť si silnejší zástup, lebo on je v podstate duch... zlý, ale inteligentný... viete, s akou záľubou si robí žarty dnes medzi tými, ktorí sú z nás najinteligentnejší... a prví, s ktorými sa zahráva, sú tí, ktorí sa pokladajú za inteligentnejších, s našimi drahými teológmi, z veľkej časti sa ním nechali ovládnuť, lebo zlému sa darí zahrávať sa s nimi a pôsobí, že padli do jeho úkladov.

Pápež povedal: „Fatimské posolstvo je volaním k obráteniu, apeluje na celý svet, aby  nedovolil diablovi zahrávať si s ním.“ Pohráva si s nami.

A predsa, so svojím zahrávaním si sformoval zástup z tých najsilnejších, najmocnejších, najbohatších, tých,  ktorí majú najväčšiu cenu, prvých, najväčších, a preto hovorí: „Ja som najmocnejší, lebo mám najmocnejší zástup, preto som zvíťazil“ ... a jeho víťazstvo je dnes také veľké, že pápež v Krakove povedal: „Dnes sa ľudstvo nachádza v moci zla, tajomstva neprávosti.“

Kvôli životu pod týmto tajomstvom neprávosti sa ľudstvo nachádza v situácii extrémnej malátnosti, vyčerpanosti. Samo sa už nemôže vrátiť k Bohu. samo sa už nemôže zachrániť.

 

Zasahuje Panna Mária, aby nám pomohla: Fatima, Hnutie, posolstvá,  sú jej zásahy... v istom zmysle ich ľudstvo neodmieta, ba počúva ich, ale je v situácii takej malátnosti, že samo sa už nemôže pozbierať, nedokáže to, lebo je utláčané pod tajomstvom neprávosti.

Preto už satan ospevuje svoje víťazstvo.

Čo môže robiť Pán v súčasnosti s týmto ľudstvom?

Otec, ktorý tak miloval svet, že mu daroval svojho jediného Syna, aby bol svet spasený skrze neho... Ježiš, ktorý tak miloval svet, že pre jeho spásu a vykúpenie zomrel na kríži... čo môže Pán pre nás urobiť?

Môže urobiť to, čo robil Ježiš so svojou stratenou ovečkou. Bolo ich 99, jedna sa stratila, už nemohla nájsť cestu, bola pichaná všetkými tŕňmi, uprostred ktoré sa dostala vo svojom pokuse vrátiť sa, a Ježiš nechá 99 oviec a beží v ústrety tejto ovečke. Keď ju nájde, vezme si ju na plecia a privedie ju do ovčinca.

Tento aspekt Božej lásky, ktorá ho vedie ku hľadaniu toho, čo sa stratilo, sa nazýva milosrdenstvo. Milosrdenstvo.

Pán teda zničí tajomstvo neprávosti, zvíťazí nad drakovou mocou, lebo Pán mu udelil takú moc nie pre jeho slávu, ale na jeho hanbu! Lebo v momente, keď drak zvíťazí, bude aj zahanbený.

Preto má Pán vo svojej mysli uskutočniť plán milosrdenstva, ktorým zničí tajomstvo neprávosti.

Tento svoj plán chce Boh uskutočniť. Keďže je aj Pán, keď sa mu satan vzoprie, zvíťazí  vždy a pokorí ho. Preto zveril vykonanie tohto svojho plánu milosrdenstva stvoreniu.

Podľa toho, čo hovoria otcovia Cirkvi, dobrí teológovia, Lucifer odmietol klaňať sa Ježišovi, keď prijal ľudskú prirodzenosť a stal sa človekom, pretože ako duch bol nesmierne väčší. Preto sa proti tomu vzbúril úkonom pýchy, odmietol adorovať svätú ľudskú prirodzenosť Slova, keď sa stal človekom, a aby Pán potrestal túto Luciferovu pýchu, stal sa satanom a z neba prešiel do pekla... a tak teraz, keď je na vrchole moci, Pán chce nad ním zvíťaziť tajomstvom milosrdenstva, a zároveň ho chce týmto víťazstvom pokoriť... preto táto sláva, ktorú získa v tom okamihu, ako povedala svätá Miriam od ukrižovaného Ježiša, karmelitánka, ktorej Ježiš povedal, že „všetka táto moc, ktorú má, nie je pre jeho slávu, ako tomu verí, že sa oslávi, nie, všetka táto moc, ktorú dnes má, bude pre jeho hanbu“, zahanbenie, bude pokorený! Bude zahanbený v tom okamihu, keď zvíťazí. Pretože vtedy, keď zvíťazí, nebude to priamo  cez Boha... bude to Boh, ale prostredníctvom stvorenia: stvorenia, ktorého sa nemohol nikdy ani len dotknúť, ani tieňom hriechu, stvorenia, ktoré vyšlo zo Srdca Trojice - Matky Božieho Syna, milovanej Otcovej dcéry, Nevesty Ducha Svätého, stvorenia, ktoré je vo vnútri tohto Srdca, aj keď stále zostáva stvorením. Najsvätejšia Trojica zverila plán Ježišovej milosrdnej lásky Panne Márii.

 

Tu je dôvod, prečo sa popri veľkom červenom drakovi zjavilo ďalšie veľké znamenie: Žena odetá slnkom. Žena odetá slnkom je Panna Mária, zatlieskajme jej!

Ona prijala plán, ktorý jej zverila Njsvätejšia Trojica. Povedala áno vteleniu, povedala áno vykúpeniu a teraz hovorí áno obnove, a teda Mária stále hovorí áno, prijíma tento plán a začína ho uskutočňovať.

 

Avšak aby ho uskutočnila, keďže musí bojovať proti zástupu, aj ona si musí vytvoriť zástup, nerobí to sama, nie sama, ale formuje si svoj zástup.

Máriin nepriateľ si vytvoril zástup z najsilnejších a najmocnejších, hlavne prostredníctvom neblahého slobodomurárstva. Robí si ho z najsilnejších, najväčších na všetkých úrovniach, sociálnej, politickej, kultúrnej, ekonomickej a dokonca aj cirkevnej.

Panna Mária si preto tiež formuje svoj zástup, a ako ho tvorí? Ona, ktorá povedala áno, sa vždy pokladala za poslednú, maličkú, služobnicu, Pánovu otrokyňu.

Ona si fomuje zástup nie z najmocnejších, ale z najslabších.... slabých detí, chorých, hriešnikov, slabých... dajte dobrý pozor, nie s tými, ktorí majú veľkú cenu, nie, ale s tými, ktorí majú malú cenu. Vidíte, prišla hľadať vás kňazov, vás, drahí otcovia biskupi, prišla klopať na vaše dvere, nie iné... vy by ste mohli povedať: „ale ako to, maminka, že prichádzaš práve k mojim dverám? “ „Áno, k tvojim dverám, lebo chcem teba, vybrala som si teba... vybrala som si ťa, lebo si maličký, lebo máš malú cenu, lebo si pokladaný za menejcenného... mojou radosťou je zhromažďovať všetky moje najmenšie deti v každej časti sveta.“

A pozrite, že s Mariánskym kňazským hnutím si Panna Mária zástup vytvorila, sformovala, a je veľký, verte mi, aj keď teraz je tento zástup podrobovaný skúškam, robia sa mu úklady, ale ich počet rastie... na úrovni kňazov sa zástup zmenšuje stále viac, pretože väčšina z nich sa presťahovala zo zeme do neba, mnohí nesú ťarchu veku. Keď Hnutie začalo, mal som 42 rokov, teraz mám 74, čas letí pre všetkých. a očisťuje vnútornými i vonkajšími skúškami, pretože chce, aby sme pochopili, že prišiel čas preniknúť do vnútra tohto Hnutia a odpovedať, aby každý prežíval tohto ducha vo vlastnom živote. Inak neslúžime plánu našej nebeskej Mamy, neslúžime jej...

 

Pápež nás teda vedie k tomu, aby sme pochopili, ako sa sformoval tento zástup a pochopili to, čo hovoril Ľudovít z Montfortu: „títo budú maličkí a úbohí v úsudku sveta, najnižší zo všetkých, šliapaní a trápení ako päta.“

Keď pápež blahorečíl dve fatimské deti, začal homíliu slovami: „Zvelebujem ťa, Otče, lebo si ukryl tieto veci pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým. Týmito slovami chváli Ježiš nebeského Otca za jeho plány.“

Ježiš vie, že že nikto nemôže prísť k nemu, ak ho nepritiahne Otec. Teda ísť k Ježišovi a prísť k nemu je dar nebeského Otca, ktorý dáva Otec. Ak nám nebeský Otec tento dar nedá, neprídeme k Ježišovi... Ježiš je Otcovo zjavenie, avšak k tomuto zjaveniu prídeme jedine tak, že nás nebeský Otec nesie. Ak nám nebeský Otec zjavuje svojho Syna, ak nás nebeský Otec priťahuje v ústrety Synovi.

 

Takže Ježiš „chváli tento jeho plán a synovsky k nemu lipne. Áno, Otče, tak sa ti páčilo, otvoriť tvoje kráľovstvo maličkým“, maličkým.

Potom pápež povedal vetu, ktorú chápem tak, že v nej opisuje zrodenie nášho Hnutia.

Pápež povedal, že „podľa Božieho plánu“, teda nie je to ľudský plán, nie je to plán, ktorý vychádza z našej strany, je to plán, ktorý pochádza od Najsvätejšej Trojice, „z neba prišla na zem Žena odetá slnkom“.

Tu je jasné, že sa pápež odvoláva na fatimské zjavenia. Žena, ktorá sa zjavila, bola Žena odetá slnkom, znamením tohto zjavenia je slnečný zázrak.

Deťom, ktoré sa jej pýtali: „Odkiaľ prichádzate?“ odpovedala: „Prichádzam z neba.“

Z neba prišla na zem Žena odetá slnkom.

A prečo prišla, aby čo robila? ... „aby hľadala maličkých, ktorých nebeský Otec uprednostňuje“.

Panna Mária hľadá maličkých v každej časti sveta, aby si sformovala svoj zástup.

Aby si ho sformovala v každej časti sveta.

Je to zástup, ktorý je ešte skrytý, lebo tak je to súčasťou jej materinskej taktiky.

 

Jej nepriateľ ukazuje svoj zástup, a to prostredníctvom sociálnych sietí, masovokomunikačných prostriedkov, tlače, televízie, ktoré sú v jeho rukách a ukazuje ho, aby v nás vzbudil strach.

Nebojte sa! Aj keď vidíte, že dnes zlo víťazí, pretože Panna Mária koná v skrytosti... drží ho skrytý,  aby ho ním vystrašila.

Preto už od začiatku, keď sa Hnutie zrodilo, chcela, aby nemalo nijakú právnu štruktúru. Nikdy sa jej nedomáhala... bolo na mňa naliehané, aby som pripravil nejakú štruktúru, aby Hnutie získalo oficiálne schválenie Cirkvi... avšak Cirkev nás stále sprevádza, dnes vám prečítam list, ktorý mi napísal Svätý Otec...

Avšak aby sa to stalo, musíte pripraviť všetky štatúty, ale Panna Mária žiadala o „zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu, jednotu s pápežom a biskupmi s ním spojenými, viesť veriacich k Nepoškvrnenému Srdcu“...

Toto sú štatúty... avšak pre takéto štatúty schválenie nie je potrebné.

Lebo „zasvätenie sa Panne Márii“ – prvý, kto sa zasvätil, je pápež.

Jednota nás kňazov s pápežom a biskupmi je súčasťou našej kňazskej služby, ak kňaz nie je zjednotený s pápežom a vlastným biskupom, nemá dôvod, aby bol ešte kňazom.

Viesť veriacich zverených Panne Márii... naším záujmom je uviesť ich do bezpečia, odovzdajme ich Panne Márii. Úcta k Pane Márii sa stáva znamením vytrvania až do konca, alebo získania milosti vytrvalosti, neba.

Potrebujete cirkevné schválenie týchto záväzkov? Vôbec nie.

My teda ideme takto ďalej, vedení Máriou, ktorá nás udržiava v skrytosti, nateraz. Avšak Hnutie rozširuje a volá všetkých.

 

V tomto bode pochopíte, že jediná vec, ktorú musíme robiť, aby sme odpovedali Máriinmu plánu, jediné, čo máme robiť, aby sme odpovedali tomuto duchu, je byť maličkým, lebo Ona nás hľadá a hľadala nás preto, aby sme boli malí.

Pomáha nám byť maličkými preto, lebo vie, že jej nepriateľ nás pokúša práve v tomto... naša charakteristika je byť maličkými, so všetkými vlastnosťami dieťaťa, teda máme byť pokorní, chudobní, jednoduchí, čistí. Práve v tomto na nás diabol útočí, na tieto vlastnosti, ktoré nás formujú tak, aby sme boli deti.

Aby nám Mária získala tento dar, kladie Nebeskému Otcovi na srdce túto milosť, toto privilégium, ktoré on dáva, preto, aby sme boli privilegovanými deťmi (to povedal pápež, že maličkí sú privilegovaní od Otca).

Ak vám Nebeský Otec nedá tento dar detstva, vďaka ktorému sa skláňa, aby vám odhalil svoje plány, a prvý, kto vám ich odhaľuje, je Ježiš, natoľko, že nám umožňuje žiť ho, ohlasovať, svedčiť, že vám ho dáva... v istom zmysle, ako povedal Ľudovít z Montfortu: „budú prinášať oheň Božej lásky. Ponesú v srdci oheň Božej lásky. Budú niesť v srdci zlato lásky, v duchu kadidlo modlity, v tele umŕtvovanie. Na každom mieste budú príjemnou vôňou Ježiša Krista pre chudobných a maličkých.“

Keď vám nebeský Otec dá tento dar, získava vám ho Panna Mária svojím príhovorom, prosí oň ako o výnimočnú milosť od Ježišovho Srdca.

Ježišovo Srdce povedalo: „Učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný.“ Aby sme mali tiché a pokorné srdce, musíme byť deťmi, inak nebudeme mať nikdy srdce pokorné ani tiché. Ježiš ešte povedal: musíte sa obrátiť, lebo ak sa neobrátite, nestanete sa ako deti, nebudem môcť stvárniť vaše srdce a dať vám, kňazi, srdce pokorné a tiché, inak nevojdete do Božieho kráľovstva.

Panna Mária je teda prvá, ktorá to robí. Získava nám milosť od Otca i Syna, potom nám komunikuje Ducha Svätého a napokon nám dáva zakúsiť  našu malosť prostredníctvom vlastnej ľudskej krehkosti.

 

Občas sa pýtam Panny Márie: „ale prečo si nešla hľadať medzi svätejšími kňazmi, prečo?“ Niekedy sa mi zdá, že má záľubu ísť hľadať medzi svoje najslabšie deti, tie, ktoré padli, ktoré sa často stali obeťami svojho nepriateľa, ktorý ich zranil...

Budú pätou... on hryzie nie Máriu, ale jej pätu, najslabšiu časť, ktorou sme my.

Panna Mária ako Mama dovoľuje tieto slabosti práve preto, že nám dávajú mieru našej ľudskej biedy, našej krehkosti, takže nikomu z nás, keď sa pozrie na seba, nerobí námahu povedať: „nemám žiadnu hodnotu... nie som nič... som úbožiak... som chudák a hriešnik.“ 

Aj preto dajte dobrý pozor, lebo Pán má veľký plán - Panna Mária si formuje svoj zástup pre víťazstvo svojho Nepoškvrneného Srdca vo víťazstve Ježišovej milosrdnej lásky, pre víťazstvo Božieho milosrdenstva.

Napokon, víťazstvo Nepoškvrneného Srdca sa uskutočňuje vo vás a vaším prostredníctvom natoľko, nakoľko môže z vás urobiť nástroje víťazstva Božieho milosrdenstva.

Ale pýtam sa vás: ako môže milosrdná Láska víťaziť naším prostredníctvom, ak najprv nezvíťazí v nás? Pán nám chce dať teda jasný dôkaz, nakoľko v nás zvíťazilo jeho milosrdenstvo. Svätý Pavol, najväčší z apoštolov, povedal: „(Ježiš) zomrel za všetkých hriešnikov, počnúc mnou, ktorý som najmenší zo všetkých apoštolov, ako nedochôdča“. A my musíme povedať: „Božie milosrdenstvo zvíťazí naším prostredníctvom všade, lebo začalo víťaziť vo mne, v mojej biede, nad mojím hriechom! Zažil som radosť z toho, že som videl zvíťaziť milosrdnú lásku v mojom živote, preto sa celý môj život stane len týmto:  naveky budem ospevovať Božie milosrdenstvo, stanem sa nástrojom víťazstva Božieho milosrdenstva.“

Bratia kňazi, keď sa teda pripravujete urobiť si dobrú svätú spoveď a spytujete si svedomie, nebojte sa uznať svoje hriechy, nebojte sa vyznať ich, musíte zažiť, ako na každý váš hriech dostanete bozk Ježišovej milosrdnej lásky, ktorý vás miluje a miluje vás ešte viac práve pre vašu úbohosť, lebo práve vaša úbohosť pritiahla na vás oči Ježišovej milosrdnej lásky.

Potom sa mu odovzdajte, On vás uzdraví z každej rany, vyleje na každú ranu balzam, naplní vás svojou láskou, premení vás, posvätí vás, len musíte zažiť na sebe radosť z Ježišovej milosrdnej lásky.

 

Prečo som prišiel k tomuto bodu: vy máte vo svojom vnútri opravdivý koreň, ktorý vás privedie k úžasnému kvetu pokory a malosti, pretože jedine vtedy, keď ste maličkí, vás môže Panna Mária vziať do svojho náručia a urobiť vás súčasťou svojho zástupu, umožní vám prežívať tú nádhernú realitu, ktorú uskutočňujete zasvätením sa Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu.

Ale nikdy ste sa nepýtali, prečo Panna Mária žiada iba jednu jedinú vec, ak chcete byť súčasťou tohto Hnutia? Nežiada vás o iné veci... len o zasvätenie.

Čo teda znamená tento úkon zasvätenia?

Dajte dobrý pozor, zasväcujete sa jej Nepoškvrnenému Srdcu. Srdce je sídlo lásky, myseľ inteligencie... Keď pápež hovoril o matke, povedal: „Matka je vždy tajomstvom lásky, tajomstvom srdca.“

Keď sa teda zasväcujete Nepoškvrnenému Srdcu, znamená to, že sa zasväcujete Máriinej materinskej láske, a keďže Mária je Nepoškvrnená, tak Máriinmu Nepoškvrnenému Srdcu, našej Nepoškvrnenej Mame“, tak ju prijímate ako mamu do svojho života a ona vás prijíma do záhrady svojho Božského materstva, dáva vám zakúsiť túto úžasnú  skutočnosť, že vstúpite a žijete v tomto Srdci, jedná s vami ako mama a dáva vám radosť z toho, že žijete ako jej deti.

 

Radosť, že z vás robí svoje deti

 

Pápež Ján Pavol II. ešte povedal: „K maličkým, ktorých nebeský Otec privileguje, Mária hovorí hlasom a srdcom mamy: pozýva ich, aby sa obetovali ako obety odčiňovania a hovorí o sebe, že je ochotná viesť ich bezpečne až k Bohu. A hľa, deti videli vyjsť z jej materinských rúk svetlo, ktoré prenikalo do ich vnútra, takže sa cítili ponorení v Bohu, ako keď sa osoba pozerá na seba v zrkadle.“

Hyacintin brat František povedal: „Boli sme spaľovaní v plameňoch svetla, ktorým je Boh a neboli sme spálení. Aký je Boh! To nemožno povedať slovami. Nikdy sme to nemohli povedať. Boh je svetlo, ktoré horí, ale nespaľuje. Bol to ten istý zážitok, ktorý mal Mojžiš, keď videl Boha v spaľujúcom kríku. Pri tej príležitosti k nemu hovoril Boh a povedal mu, že je ustarostený kvôli otroctvu svojho ľudu a rozhodol sa vyslobodiť ho jeho prostredníctvom: Ja budem s tebou. Tí, ktorí prijmú túto prítomnosť, stávajú sa jeho príbytkom a v dôsledku toho horiacim kríkom Najvyššieho.“

 

Bratia kňazi, ste povolaní byť malými deťmi, formovaní Pannou Máriou, aby ste sa stali horiacim kríkom Najvyššieho. Preto v tento deň, ktorý je venovaný Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, prosím Pannu Máriu o dar pre každého z vás, a ním je práve toto duchovné detstvo, ktoré dosiahnete prostredníctvom skúsenosti s vašou duchovnou úbohosťou. Táto skúsenosť vám dá dôkaz, ako bol Ježiš milosrdný voči vám.

Toto víťazstvo milosrdnej lásky vo vás sa stalo nevyhnutnýn, aby Ježiš z vás mohol urobiť nástroje víťazstva svojej milosrdnej lásky vo svete.

Na to netreba urobiť nič iné, len vstúpiť do záhrady Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

 

A aby som vám pomohol vykonať dobre Úkon zasvätenia, zakončím túto meditáciu posolstvom z 29. júla 1977: „Vstúpte do tejto mojej záhrady“

 

„Najmilší synovia, nechajte sa viesť do vnútra môjho Nepoškvrneného Srdca. Vstúpte do tejto mojej záhrady. V nej žiari najčistejšie svetlo Najsvätejšej Trojice.

Otec tu nachádza svoj neporušený a dokonale uskutočnený plán, preto je tu zhrnuté a obsiahnuté celé stvorenie, aby so mnou spievalo večnú chválu svojmu Stvoriteľovi a Pánovi. Je to miesto, kde nebeský Otec dostáva od svojich tvorov najväčšiu slávu.

 

Syn tu nachádza miesto svojho trvalého prebývania. Moje Srdce bolo domom, kde si Slovo vytvorilo svoj ľudský život. Bolo útočišťom, kam sa Ježiš uchýlil, aby našiel pomoc a ochranu.

Sem uviedol aj svojich prvých učeníkov, aby zosilneli a všetci nadobudli tú istú podobu. V tejto záhrade pomaly vyrástli podľa jeho Božského plánu; stali sa pokornejšími, čistejšími, veľkorysejšími a silnejšími. Tu boli dobre vychovávaní, kým každý z nich nedosiahol tú podobu s Ježišom, ako chcel sám Ježiš.

Bolo tiež oltárom, na ktorom sa Syn obetoval; kalichom, ktorý zachytil jeho krv z krvácajúcich rán a ktorý sa otvoril pre veľký dar jeho umierajúceho Srdca. Chcel, aby sa táto záhrada stala aj vašou záhradou – preto vám dal svoju Matku.

 

Duch Svätý je jediným záhradníkom v tejto mojej uzavretej záhrade. On ma zatienil svetlom svojej lásky; naplnil ma všetkými svojimi darmi; ozdobil ma svojou vznešenosťou a urobil ma svojou nevestou. V mojom Nepoškvrnenom Srdci sa udial Boží zázrak.

Moja záhrada je jedine jeho vlastníctvom; je to Duch Svätý, ktorý dáva vlahu a svetlo; on dáva vyrásť najkrajším kvetom; on im dáva vôňu a farbu; on tam uvádza, koho chce. Nikto nemôže vstúpiť, keď on sám neotvorí; nikto nemôže kráčať dopredu, ak on ho nenesie vpred.

Moji najmilší synovia, kiež by ste poznali dar, ktorý ste dostali svojím zasvätením sa môjmu Nepoškvrnenému Srdcu!

Je to Duch Svätý, ktorý vám dovolil vstúpiť do tejto mojej záhrady. A prostredníctvom vašej Matky vás pestuje, zdobí vás svojimi darmi a obohacuje vás všetkými čnosťami.

Tak rastiete vo svätosti, stávate sa stále viac kňazmi podľa môjho plánu a stále viac vás uvádza do dôvernosti môjho Nepoškvrneného Srdca, kde najmocnejšie žiari celá sláva Najsvätejšej Trojice. Zostaňte teda navždy v tejto mojej nebeskej záhrade!“

 

Pochválený buď Ježiš Kristus!

 

  Preklad: Sr. M. Margita Baroková, OSF